Haniho domov
Hani, otec palestínskej rodiny, rozpráva o tom, ako mu izraelská armáda zbúrala domov. Hovorí, že keď prišla búracia čata s vojakmi, ponáhľal sa na súd doniesť príkaz na zastavenie búrania. Keď sa k domu priblížil so súdnym príkazom na zastavenie demolácie, policajti a ľudia z búracej čaty ho chytili a držalo pri zemy, až kým dom nebol zničený. Odvtedy žije Hani s jeho rodinou v stane v Jeruzaleme. „Pätnásť rokov tu žijem. Snažím sa byť dobrým otcom, a dobrým človekom. Izraelčania ma zlomili."
Nie, Hani nie je terorista. Veľká časť rodín, ktorým Izrael zbúral domy, nemajú s terorizmom nič spoločné. Ich jediným previnením je, že sú Palestínčania. Izrael tvrdí, že ich domy sú postavené bez povolenia a sú teda nelegálne. Povolenia však vydavajú izraelské úrady a tie mnohým Palestinčanom povolenia na stavbu jednoducho nevydajú. Palestinčania čakajú roky, niekedy aj desaťročia. Rodina však rastie a stavať treba, tak skúsia šťastie. Na vlastnom pozemku postavia dom, do ktorého vrazia niekedy celý svoj majetok. A potom dúfajú, že v izraelských úradníkoch a vojakoch preváži ľudskosť a nechajú ich pokojne žiť svoj život.
Od roku 1967, kedy Izrael obsadil palestínske územia a stal sa okupamntom, do roku 2000 izraelské vojsko zbúralo okolo 13 000 Palestínskych domov. Od vtedy sa tempo búrania domov ešte zrýchlilo. Do roku 2010 sa počet zbúraných palestínskych domov zvýšil na 24 000. (Zdroj)
Dedina v ohrození
Aqabah je malá dedina na severe Západného brehu. Posledný územný plán bol prijatý v roku 1945, ešte za čias britského mandátu. Odvtedy sa dedina prirodzene rozrastala. V roku 1998 obecná rada požiadala izraelské úrady o nový územný plán, ktorý by zodpovedal novým potrebám a rozrastajúcej sa populácii. Dodnes ho nedostali. To je 22 rokov. Väčšina domov preto leží mimo schváleného plánu a sú teda nelegálne. Namiesto nového územného plánu izraelské úrady vystavili v roku 2004 búracie príkazy na drvivú väčšinu budov v dedine. Medzi budovami určenými na zbúranie sú mešita, zdravotné stredisko postavené za pomoci britskej vlády, jediná asfaltová cesta v dedine, materská škola postavená za pomoci americkej neziskovej organizácie a ambasád Belgicka, Nórska a Japonska. Nikto nevie kedy prídu izraelské vojenské búracie čaty a zrovnajú väčšinu dediny so zemou. (Zdroj: 1, 2)
Zničenie ovocého sadu
Okupačná politika Izraela sa však nesústreďuje iba na búranie domov. Jej súčasťou je aj ničenie palestínskej poľnohospodárskej pôdy.
Tu vidíme ako Izraelská armáda ničí ovocný sad pri malej palestínskej dedine Ertas. Dôvod? Nelegálna židovská osada, postavená na priľahlom kopci potrebuje kanalizačné potrubie. A izraelskí projektanti ho naplánovali tak, aby prechádzalo presne cez pozemok plný ovocných stromov, ktorý je zdrojom obživy palestínskych rodín. Ovocný sad Palestínčanov musí byť zničený, aby uvolnil cestu kanalizačnému potrubiu nelegálnych židovských osadníkov.
Večer pred akciou izraelskej armády sa v sade zhromaždili obyvatelia dediny Ertas spolu s izraelskými ľudskoprávnymi a anti-okupačnými aktivistami, aby boli svedkami ničenia sadu. Palestinčan hovorí:
"Dávame prednosť jednoduchému životu, zostať na našej pôde. To je všetko čo chceme, nič iné nepotrebujeme od nikoho. Máme tu teraz so sebou ľudí z Izraela, spolupracujú s nami proti takýmto akciám a z toho mám dobrý pocit, pretože ja verím v mier, verím v lásku medzi národmi. Takže ak nás nechajú na pokoji, títo chlapi, títo vojaci, izraelská vláda, my budeme v pohode, budeme v pohode."
Keď izraelskí vojaci z kopcov vidia zhromaždenie v sade, idú dole, aby zistili čo sa deje. Palestínčan im hovorí:
„Sme v bezpečí, sme v pohode, robíme teraz čaj. Nie ste pozvaní piť čaj, pretože teraz ste armáda, vojaci. Ak by ste boli civilisti, ako oni, boli by ste vitaní dať si čaj. Bolo by od vás pekné, keby ste odišli, len odídte, nechajte nás."
Po noci strávenej v sade, Palestínčania a Izraelčania sledujú ako ráno o 6:00 izraelská armáda vstupuje do sadu aj s buldozérom a ničí stromy. Civilisti stoja alebo sedia a so slzami v očiach sa pozerajú na ničenie sadu. Niektorí kladú pasívny odpor; izraelskí vojaci ich odvážajú preč.
Tu nejde o bezpečnosť Izraela. Tu ide o podrobenie jedného národa druhým. O zneužívanie moci vojensky mocnejšieho národa voči bezmocným ľudom. V médiách sú však Palestínčania prezentovaní ako agresori a izraelskí vojaci ako obrancovia demokratického štátu bojujúci s nebezpečnými teroristami. Našťastie existuje aj internet, a tak sa môžete dozvedieť aj to čo v televízii neukážu.
Vyhnanie beduínského kmeňa Jahalin
Izraelská armáda nie len búra palestínske domy a sady, ale aj zaberá palestínsku pôdu vyhánaním jej obyvateľov. V tomto dokumente vidno ako izraelskí vojaci násilím vyháňajú beduínsky kmeň Jahalin a buldozérmi búrajú ich stany. Dôvod? Izraelská vláda už desaťročia kradne palestínsku pôdu, ktorú obsadila v roku 1967 a používa ju na rozširovanie životného priestoru židovských osadníkov. Na zhabanej palestínskej pôde stavia stovky nelegálnych židovských osád. Tie sú prekážkou vzniku Palestínskeho štátu a mieru v regióne. Vo svete však prevláda mýtus, že Izrael robí všetko pre to, aby umožnil mier.
Beduíni rozprávajú ako takmer 2000 vojakov a policajtov ich prišli vysídliť. Abu Ali: Zatkli nśčelníka Abu Dauda, Saleha, Salema a Ibrahima. Bez žiadneho dôvodu, žiaden zločin nespáchali. Zobrali ich na policajnú stanicu v Maale Adumim (židovská osada).
Mohammed Jahalin: Ku mne prišlo asi 500 z nich, s buldozérmi, nákladiakmi, s vojakmi, s robotníkmi. Chceli sme od nich, aby sme pozreli čo zostalo v stane, ale ani to nám nedovolili.
Znovu Abu Ali: Mali ste vidieť ako nás natlačili do auta. Náčelníka, mňa, starcov... Dali nám putá na ruky. Mňa spútali so Salemom, načelníkovi spútali nohy s Ibrahimom, akoby sme boli zločinci.
Zo 61 rodín, ktoré tu žili, 35 tu napriek tejto vojenksej akcii zostalo a sú odhodlaní zostať na svojej pôde. Najali si aj izraelského právnika, aby im na izraelských súdoch vymohol právo zostať. Ich šance na úspech sú však mizivé.
Izraelská komisia proti demoláciam domov (ICAHD)
The Israeli Committee Against House Demolitions je izraelská ľudskoprávna organizácia. Profesor antropológie Jeff Halper, američan židovského pôdvodu, ktorý vyše 20 rokov žije v Izraeli, ju založil v roku 1997 s cieľom dokumentovať a brániť demoláciam palestínskych domov, ktorým sa podla neho venovala malá pozornosť. Okrem toho, rodinám, ktorým Izrael zbúra dom, ICAHD organizuje spoločné akcie Izraelčanov a Palestínčanov na znovuvybudovanie zbúraných domov. Izraelská armáda však aj obnovené domy búra a tak ICAHD musí ten istý dom odznovu postaviť niekoľkokrát.
V tomto videu Jeff Halper na pozadí zaberov z búracej akcie armády a obrannej protiakcie ICAHD hovorí:
„Toto je to čo sa deje priamo na mieste. Toto je to čo vidíme. Toto je skutočný test. Nezaujímajú ma vyjednávania, nezaujímajú ma deklarácie, nezaujíma ma či sa Bush objaví pred kamerami a hovorí čokolvek hovorí. Toto je test. Ak celý svet a medzinárodné spoločenstvo nedokážu zabrániť buldozéru, aby zbúral dom tohto človeka, potom čo je to medzinárodné spoločenstvo, čo sú to ľudské práva, čo je to medzinárodné právo, čo je Cestovná mapa?! Ak Cestovná mapa Busha a Európy a OSN a Ruska dokopy nedokáže zastaviť búranie palestínskych domov, ako dokáže priniesť mier na Blízky východ?! Je to celé nonsens."
Kameraman sa Jeffa pýta: Ako na toto reagujú bežní Izraelčania?
Jeff: Izraelčania to nevedia a Izraelčanov to nezaujíma. Alebo povedia: „OK, prečo bol tento dom zbúraný? Pretože je to terorista." Poviete: „Nie nie. Nie je terorista. Nemal povolenie na stavbu." Tak povedia: „OK, takže, je správne, že ho zbúrali, je to nelegálny dom." Nejdú do všetkých podrobností o tom prečo nedostanú povolenie, čo je tá politická agenda za tým celým. Takže to je všetko, to je celé, nie je tu žiaden problém. Postavili to nelegálne, nech ho zbúrajú.
Jeff nám potom predstavuje dom, ktorý ICAHD postavila už piaty krát (pretože, izraelská armada ho štyri krát zbúrala) a rodinu, ktorá v ňom býva. Otec rodiny Salim odpovedá na otázku či mal niekedy pocit, že sa chce vzdať:
Nie. Pretože my chceme mať domov, ako každý na svete. Nikdy som nebol zatknutý izraelskou vládou. Nikdy som nespravil nič teroristické, ako stále hovoria. Vo svete robia imidž, ze ničia domy teroristov. A to nie je pravda. Takže, som tu, a zostanem tu dokial nebudem mať domov ako každý iný na svete.
Potom hovorí o tom ako Izraelská armáda prišla zničiť ich dom prvý krát:
O druhej hodine popoludni, jedli sme obed a zrazu vidím, že náš dom je obklúčený vojakmi, viac ako 200 vojakov prišlo, aby nás dostali von. Mňa a moje deti von z domu. Keď som sa ich pýtal čo chcú, povedali mi: „Nie je to už tvoj dom, máš 15 minút na to, aby si zobral svoje veci a rodinu von, chceme ho zbúrať. Začali ma biť po chrbte po hlave, zatkli ma a dali ma nabok. Moja žena zavrela dvere, tak rozbili okná a hádzali dnu slzný plyn. Vtedy moja žena stratila vedomie a zobrali ju do nemocnice. A moje deti kričali a plakali. Ja som bol zatknutý na mieste a nemohol som robiť nič. Buldozér začal búrať náš dom a nechali nás pod slnkom bez ničoho.
Jeff pri záberoch z demolácie ďalšieho domu hovorí:
Demolácia domu je zničením rodiny. Deti sú traumatizované, deti sú ako chodiace traumy. Ženy trpia, pretože strácaju celú domácu sféru. Muži sú ponížení, pretože sa nedokážu postarať a ochraniť svoju rodinu.
Nie len, že je ten dom zdemolovaný a stratia rodinné úspory, oni musia aj zaplatiť za tú demoláciu. Inými slovami, vláda, alebo mesto im vystaví účet za demoláciu. Vláda hovorí: „Prečo by sme za to mali platiť my? Oni sú kriminálnici." Takže dostanete účet na 1500 dolárov, a navyše dostanete pokutu. Ta pokuta môže byť aj 15 000 alebo 20 000 dolárov.
Jeff odpovedá na otázku „Čo je alternatíva pre týchto ľudí? Čo chcú od nich Izraelčania, aby spravili?":
- Chcú, aby opustili krajinu.
- A kam majú ísť?
- Prečo by nás to malo zaujímať? Nech idú do Jordánska, nech idú do USA, nech idú do Nórska. Nech idú kamkoľvek.
- Ale oni nemôžu isť do Nórska, nemôžu ísť do Ameriky.
- To nie je náš problém. Takto by som charakterizoval postoj izraelskej vlády alebo Izraelčanov.
Salim hovorí: Nechcú nás tu. Ale nemôžu povedať, dobre vypadnite odtialto, pretože celé medzinárodné spoločenstvo by sa postavilo a povedalo by „čo to robite?!". Takze čo teraz robia je, že búrajú naše domy, konfiškujú našu pôdu. Je to jasné posolstvo: vypadnite odtiaľto, nechceme vás tu.
Jeff: To je to čo nazývame tichým transferom, inými slovami využívanie administratívy, zonácie, plánovania, „kafkovskej" byrokracie na vyháňanie ľudí.
Kameraman: Jeff, čo je tvoja motivácia?
Jeff: Nuž, vždy som veril, že, viete, Židia majú legitímne právo na túto krajinu, ale nikdy som nepochopil ideu exkluzivity. Prečo je to len naša krajina a nie je tu miesto pre Palestínčanov?! To pre mňa nikdy nedávalo zmysel. Takže čo sa snažíme robiť v našej komisii, ICAHD, je ukázať čo sa deje priamo na mieste. Pretože spôsob akým to Izrael prezentuje je, že ide o terorizmus a obranu a my iba bránime naše obyvateľstvo, bezpečnosť. A tu vidíme, že nie. Demolácia tohto domu, nemá nič spoločné s bezpečnosťou. Toto je proaktívna politka vytláčania Palestínčanov z krajiny. A to je niečo čo ako Žid vo všeobecnosti, ako človek vo všeobecnosti, nie len ako Izraelčan, je pre mňa netolerovatelné a budem proti tomu bojovať.
Neskôr dodáva: Nemôžete jednoducho byť normálnym človekom, ktorý dodržiava pravidlá hry, ktoré stanovuje Izrael, a mať dom alebo aby vaše deti mali budúcnosť, alebo mať prácu. Tie najzákladnejšie veci v živote nemôžete mať, pretože Izrael vám to nedovolí. Vytvára také pravidlá hry, z ktorých jediným východiskom je, že musíte opustiť krajinu. Ak chcete budúcnosť pre seba a svoje deti, vypadnite. A to je etnické čistenie.
O svojom židovstve a izraelčanoch hovorí: Cítim hanbu. Ale cítim viac pobúrenie, väčšinou. Som naozaj naštvaný na Izraelčanov. Pretože vedia čo robia. Vedia, že predávajú svetu falošný príbeh. A celá predstava o Židoch, že sa stali dobyvateľmi, že stavajú getá, dávaju ľudí za múry a búrajú domy, všetky veci, ktorými trpeli dlhé roky Židia, to je skutočne zrada. Je to zrada všetkého, čo Izrael a židovksý národ znamenajú.
Jeff je známy aj tým, že sa do obranných akcií osobne priamo zapája. Palestínske domy a palestínsku pôdu pred izraelskými vojakmi bráni vlastným telom, stavia sa vojakom a buldozérom do cesty. Ako vidno aj na týchto záberoch, vojaci ho častokrát musia niesť preč na rukách, niekedy aj v putách. Po tom čo ho odvliekli, ležiac sputaný na kamenistej zemy hovorí kameramanke:
„Jedného dňa možno pochopia... Nechápu to, proste im to nedochádza ... Čo nechápu je, že prečo, vec, ktorá ich najviac štve je, že prečo to robím pre Arabov. O tom to je, chápeš. Keby som bol v Tibete, alebo čo ja viem, keby som bol v Tel Avive a šlo by o búranie domov chudobných ľudí, OK. Ale prečo to robíš pre Arabov? Nerozmýšľajú v zmysle „ľudia". Keď povieš, že je to nehumánne, nesedí to s ich konceptom. Koncept je „Arabi".
„Takže toto je problém, vieš, že nemôžeme primeť Izraelčanov, aby pochopili zločiny, ktoré páchajú... Napríklad všetci novinári, ktorí teraz prišli sú zahraniční novinári, žiaden izraelský novinár. Takže Izraelčania ani nevedia o tomto..."
Za ležiacim Jeffom neskôr počujeme izraelského vojaka hovoriť, že tých 18 000 domov, ktoré zbúrali je príliš málo. Jeff mu nato hovori: Stali sme sa monštrami. Vojak mu odpovedá: Ja si to, ale užívam. Každé ráno vstanem, pozrem sa do zrkadla a poviem si, Ano narodil som sa, aby som búral."
Judaizácia Jeruzalema
V Jeruzaleme prebieha boj s palestínskymi domami najintenzívnejšie. Presnejšie povedané ide o Východný Jeruzalem, ktorý sa má stať hlavným mestom Palestínskeho štátu. Izrael však tvrdí, že celý Jeruzalem je večné nerozdelitelné hlavné mesto Izraela. Aby zabránil akejkoľvek možnosti budúceho rozdelenia Jeruzalema a vrátenia jeho východnej časti palestínčanom, uplatňuje politiku tzv. judaizácie. Ide o to, aby počty Palestínčanov v Jeruzaleme klesali, alebo, aby aspon nerástli a aby sa aj palestínske štvrte mesta postupne stali židovskými. Palestinčanom preto často nedávajú stavebné povolenia, búrajú ich domy a vyháňajú ich z nich. Na ich miesto prichádzajú židovskí nábožebnskí a nacionalistickí extrémisti.
Panaroma BBC A Walk in the Park Part 1
Uploaded by haaktar. - Classic TV and last night's shows, online.
(Tretia časť)
Tento dokument BBC, ukazuje ako sa plánuje systematická zmena charakteru arabskej časti Jeruzalema, ako sa búrajú domy Palestínčanov, ako ich vyháňajú z ich domov a ich miesta obsadzujú ortodoxnými osadníkmi (trebárz aj z USA).
Ako už bolo spomenuté, ICAHD nie len monitoruje a bráni búraniu domov, ale postihnutým rodinám pomáha znovupostaviť svoje zbúrane domovy. Na stavbách domov sa spoluzúčastňujú Židia aj Arabi. Je to taká praktická mierová činnosť Židov a Arabov, ktorí chcú spolunažívať v mieri. Jeden zo židovských dobrovoľníkov na stavbe vo videu hovorí: „Musíme byť optimisti, inak nemá zmysel tu byť. Ak nedoážeme trochu pômocť a premeniť optimizmus na malý čin, potom sme porazení. A všetci čo sme tu, odmietame byť porazení."
Aj vy, milí čitatelia. Odmietnite byť porazení.
