Súčasťou prezentácie izraelsko-palestínskeho konfliktu je obraz o demokratickom a civilizovanom Izraeli ako o spoločnosti blízkej európskej kultúre. Palestínčania sú naopak prezentovaní ako násilníci, ktorí chcú židov pozabíjať. Pozrime si preto jednu z demonštrácií, ktoré sa v Izraeli konali na podporu zabíjania v Gaze. Nie, to nie je scéna z hitchcockovho hororu, ale autentická demonštrácia izraelských občanov. Konala sa oproti demonštrácii iných Izraelčanov, ktorí žiadali ukončenie vojny a mier. Účastníci extrémistickej demonštrácie časť svojho hnevu adresovali aj mierovým aktivistom, ktorých v Izraeli stotožňujú s "ľavičiarmi".
Rozzúrený dav okrem iného kričí: Národ žiada vojnu, národ žiada vyhnať ľavičiarov, ľavičiari do pekla, dostanete rakovinu, vymažeme Gazu, celá Gaza bude cintorín. Bradatý muž, ktorý dostáva do rúk mikrofón, je Michael Ben-Ari, poslanec izraelského parlamentu. Hovorí: Ľavičiari sú zradcovia, dovolte armáde udrieť, v Gaze neexistujú nevinní (civilisti), dostaneme ich na kolená a nakopeme ich do zadku, 200 náletov a 15 mŕtvych?, chceme 15 náletov a 2000 mŕtvych.
Pripomeňme si, že Ben-Ari pred niekoľkými mesiacmi roztrhal kresťanskú časť Biblie, Novź zákon, a hodil ju do koša.
Podobnými vyhláseniami sa blisol aj Gilad Šaron, syn bývalého premiéra Ariela Šarona, keď navrhol riešiť problém s Gazou tak ako USA vyriešili Hirošimu a Nagasaki. Aj podľa neho v Gaze nie sú nevinní. Bomabrdovanie Gazy vraj bolo slabé a chcel by poriadny úder: "Víťazný pokrik znie ako Tarzanov krik, vďaka ktorému sa celá džungle dozvie, kto zvíťazil. Aby ste to dosiahli, musíte urobiť niečo, z čoho sa protistrana nespamätá, čo nemôže prežiť, a tým naše terajšie bombardovanie nie je."
Opäť zaznela mantra o tom, že tak ako Izrael, žiaden štát by netoleroval útoky raketami na svojich obyvateľov. Ako to býva zvykom, zabudol dodať aj pohľad z druhej strany, že žiaden štát by netoleroval, aby jeho farmári boli na hraniciach ostreľovaní vojakmi iného štátu, a že žiaden štát by netoleroval, aby bol obkľúčený nepriateľským vojskom, ktoré nedovoľuje riadny prísun potravin liekov a potrebných materiálov jeho obyvateľom. Hovorí o "štáte v Gaze, ale taký štát nepoznáme, poznáme Štat Palestína a ten pozostáva z Gazy, Západného brehu a Východného Jeruzalema. Z posledných dvoch území sa Izrael nie len, že neodišiel (ani len naoko - ako z Gazy), ale pokračuje v potláčaní civilného obyvateľstva a budovaní etnicky čistých, výhradne židovských kolónií. Ktorý štát by dovolil cudziemu statu toto?
Ľudia s podobnou mentálnou výbavou sú takmer permanentne súčasťou izraelskej vládnej väčšiny a samotnej vlády. Podľa ministra vnútra, Eliho Jišaja, armáda mala počas tohto útoku "poslať Gazu do stredoveku." Ako keby tam vďaka desatročia trvajúcej izraelskej okupácii už dávno nebola.
Existujú však aj iní židia a iní Izraelčania... Aj ti robili demonštrácie, no narozdiel od extrémistov žiadali zastaviť zabíjanie.
Niektorí dokonca vyzývali svojich vojakov, aby odmietli vojenskú službu.
(Nápis: "Bratia, odmietnite splniť rozkaz, hneď.")
Takzvaní "odmietači" demonštrovali proti útoku v Gaze aj pred 4 rokmi a žiadali svojich kolegov v zbrani, aby tiež odmietli slúžiť v okupantskej armáde, ktorá zabíja civilistov.
Už týžden máme prímerie a život v Gaze sa snaží vrátiť do normálu. I keď snaha o normálny život v Gaze môže byť úspešná iba čiastočne.
(Palestínske diečatá v Gaze idú do školy)
(Parkúrový team z Gazy cvičí v deň kedy Izrael zabil vojenského veliteľa Hamasu.)
Prímeria medzi Gazou a Izraelom nebývajú dokonale. V jeho prvý deň média hlásili, že Hamas ešte krátko po jeho začatí vystrelil niekoľko rakiet na Izrael. Že však izraelskí vojaci strieľali o niekoľko dní neskor na palestínskych farmárov, mnohých zranili a jedného zabili, však už málokto hlásil.
Dnes (alebo zajtra) bude OSN rozhodovať o prijatí Štátu Palestína za nečlenský pozorovateľský štát. Mnohé vlády, ktoré doteraz váhali či tento krok podporia sa v posledných dňoch rozhodli hlasovať ZA. Možno aj ako odpoveď na nezmyselný izraelský útok na Gazu. Slovenská vláda zatiaľ svoje stanovisko neoznámila. Bolo by však nepochopiteľné, keby Slovenská republika, ktorá palestínsky štát bilaterálne uznáva a povolila otvorenie jeho veľvyslanectva v Bratislave, hlasovala inak ako kladne, pretože to by bol súhlas s neobmedzenou vojenskou okupáciou a kolonizáciou Palestíny. Uvidíme či Róbert Fico, ktorý rád budí dojem silného muža nepodliehajúceho diktátu zvonka, bude mať dostatok odvahy nepodľahnúť tlaku a diktátu z Tel Avivu. A že tlak na vládu Fica Tel Aviv vyvíja vieme.
(We teach life, sir.)
P.S. Dnes je Medzinárodý deň solidarity s palestínskym ľudom.