Čo som ja ochotný urobiť pre ukončenie konfliktu?

Autor: Kamil Kandalaft | 15.8.2007 o 10:07 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1898x

Niekedy ma napadá otázka, čo vlastne chcú všetci tí, ktorí nás neustále zahlcujú nenávisťou k moslimom? Tak dobre... už sme miliónkrát počuli akí sú tí moslimovia nebezpeční, že sú teroristi, že zato môže islam, ktorý je plný násilia. Odhliadnime od toho, že sú to primitívne názory v štýle „za všetko zlo môžu Židia". Ale čo ďalej? Aké ponúkajú islamofóbovia východisko, riešenie? Nič. Iba ďalšie „brilantné" analýzy, rozhorčené či patetické komentáre, ktorých jediným výsledkom je ďalšia nenávisť.

Ale ja si predsalen dávam otázku „prečo?" Čomu má slúžiť táto divná hra, v ktorej sa nám stále servíruje, podprahovo alebo celkom otvorene, nevyhnutnosť „stretu civilizácii"? Uvedomujú si ti lúdia čo hovoria? Títo šialenci sa naozaj chcú „stretnúť" s 1,3 miliardou moslimov? Alebo nebodaj „zraziť" s nimi? Ako? Chcú ich vystrieľať? Odtransportovať? Zavrieť do veľkého koncentráku? Obhádzať ich atómovými bombami? S tým všetkým má vyspelá a civilizovaná západná kultúra bohaté skúsenosti. Chcú snáď opäť siahnuť po starých osvedčených metódach? Chcú vyvolať novú veľkú vojnu, v ktorej sa ušľachtilá euro-americká civilizácia očistí od cudzorodých prvkov? O tom nikdy nepíšu. Ale akí iní koniec môže mať neustála kampaň vytvárajúca v mysliach západniarov pocit ohrozenia a obraz nepriateľa?   

Niektorí z vás si pomyslite, že preháňam, že robím z komára somára a žiaden vážny konflikt nehrozí. Niektorí si naopak pomyslite, že ten konflikt je neodvratný, a že už vlastne prebieha. Ja si nemyslím ani jedno ani druhé.

Konflikty nevznikajú ani nezanikajú. Sú to ľudia čo ich spôsobujú, udržiavajú, ukončujú, alebo im predchádzajú. Sme to my ľudia, ktorí rozhodujeme či sa k problémom (ktoré tu nepochybne sú) postavíme ako k vyzve, ktorú chceme v dobrej vole vyriešiť, alebo opäť raz podľahneme živelným a nízkym pudom, agresivite, strachu, nenávisti, ktoré nám zatemnia rozum.

Stret civilizácii sa môže uskutočniť. A nebude nato treba veľa. Stačí aby dostatočný počet ľudí chcel, aby sa uskutočnil. Stačí aby novinári (ti ktorých sa to týka) pokračovali ďalších pár rokov vo vypichovaní kuriozít, ktoré posiľňujú stereotypy, aby pokračovali v démonizovaní odlišnej kultúry, aby na základe jednotlivcov hádzali všetkých do jedného vreca. Stačí, aby novodobí rasisti skrývajúci sa za racionálnymi argumentmi boli naďalej považovaní za uznávaných „intelektuálov" a „nezávislých analytikov". Aby naďalej tlačili do našich hláv pocit jedinečnosti a nadradenosti našej kultúry, civilizácie a náboženstva. Aby nás zameriavali na pocit kmeňovej súnáležitosti na úkor úcty k individuálnemu ľudskému životu a aby umelo vytvárali pocit ohrozenia cudzou civilizáciou proti, ktorej sa musíme brániť.

Postupne prestaneme vidieť ľudí. Bude už len nepriateľský dav, strach a nutnosť sa brániť. Už dnes môžeme vidieť prejavy kmeňového uvažovania. Určite ich nájdete aj v diskusii pod týmto článkom. Novinári, média a mienkotvorní ľudia často zohrávajú významnú úlohu v podnecovaní nenáviti medzi konfliktnými stranami. Etnické čistky v Juhoslávii a Rwande sú iba najvypuklejšie príklady. Chce niekto, aby sa podobný scenár opakoval medzi vyše miliardou kresťanov a vyše miliardou moslimov?

Je tu však aj druhá možnosť. Tá zrážka sa vôbec nemusí konať. Ak si budeme pamätať poučenia z histórie. Ak si uchováme úctu k ľudskému životu a nepredáme ju lacno - napríklad za ilúziu bezpečia. Ak budeme vidieť vždy konkrétneho človeka s jeho individuálnym príbehom, môžeme zistiť, že s ľuďmi z iného náboženstva a kultúry, že s Arabmi a moslimami máme veľa spoločného. A napriek odlišnostiam, západniari, moslimova, kresťania, Araby, Židia môžu byť priateľmi a dobrými susedmi. Každý chceme žiť normálny a dôstojný život, vychovávať a chrániť svoje deti, stretávať sa s rodinou a priateľmi, pracovať, študovať a občas sa zabaviť.

Sme to my, každý jeden z nás, kto svojim postojom rozhoduje o tom či sa priepasť medzi civilizáciami, národmi, vierovyznaniami, bude zväčšovať alebo nájdeme spôsob ako spolu žiť a riešiť problémy pokojným konštruktívnym spôsobom. Mnohí ľudia, túto jednoduchú rovnicu pochopili a robia iniciatívy, ktoré pomáhajú posiľňovať mier, predchádzať konfliktom a nenásilne riešiť už existujúce. Napriek tomu že si uvedomujem minimálny dosah, ktorý to má, chcem tu uviesť tri krátke videa ktoré si zaslúžia pozornosť. A aj keď k nim dávam krátky popis určíte je neporovnateľne lepšie, ak máte možnosť, vidieť priamo tie videa. Stačí kliknúť.

 

 

Stop the Clash of Civilizations - Zastavte zrážku civilizácii.

Video ukazuje aký skreslený obraz majú často o sebe západný a moslimský svet. Moslimovia nás nezriedka vidia ako posadnutých sexom, pornografiou, vojnou, fašizmom. My vidíme moslimov často ako násilníkov, tyranov, zaostalých utláčateľov žien. V skutočnosti sme v mnohom podobní. Máme tie isté radosti a trápenia. A obyčajný ľudia chcú žiť v miery. 67% Izraelčanov a 62% Palestínčanov chce skutočné blízkovýchodné mierové rozhovory. „Globálna verejná mienka je novou veľmocou. To si ty. Keď ľudia budú viesť, vodcovia budú nasledovať."

 

 

One Voice - Jeden hlas.

Organizácia Jeden hlas o blízkovýchodnom konflikte hovorí: „Nie je to konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Nie je to konflikt medzi moslimami a židmi. Nie je to ani konflikt medzi pravičiarmi a ľavičiarmi. Skutočný konflikt je medzi umiernenými, zjednotenými za jeden hlas proti násilnému extrémizmu, ktorý sa snaží vnútiť beznádej druhej strane." Z 300 podporovateľov v roku 2003 sa počet ich sympatizantov zvýšil na štvrť milióna. Organizujú prednášky a školenia pre Izraelčanov a Palestínčanov o nenásilnom riešení konfliktov a o posiľňovaní mierového spolužitia.

Ich posolstvo je jednoduché: „Každý z nás si musí uvedomiť svoju moc, svoju zodpovednosť. A chopiť  sa svojej úlohu položením otázky: čo som ja ochotný urobiť pre ukončenie konfliktu?"

 

 

Peace One Day - Jeden deň mieru.

Keďže z neznámych dôvodov sa mi nedari umiestniť sem ich viedo, prinášam link na ich stránku: http://www.peaceoneday.org/home.aspx?band=hi. Odporúčam aby ste si to video pozreli - spustíte ho jednoduchým kliknutím.

Filmár Jeremy Gilley videl veľa utrpenia vo svete, vojny, hlad, zabíjanie nevinných ľudí. Roku 1999 sa rozhodol pokúsiť ustanoviť jeden deň v roku ako deň mieru. „Mame deň zeme, mame deň Valentína, rozhodne by sme mali mať deň mieru... Deň pokoja zbraní, deň nenásilia, deň interkulturálnej spolupráce v rozmeroch aké sme doteraz nemali". Takýto deň by pomohol humanitárnym pracovníkom napríklad dopraviť potravu a lieky ľuďom v núdzi. V roku 2001 britská a kostarická vláda navrhli v OSN ustanoviť deň mieru. Odvtedy je 21. september dňom kedy sa koná množstvo akcií humanitárneho a mierového charakteru, do ktorých sa môže každý zapojiť. Konkrétnejšie sa dozviete vo videu a na stránke Peace One Day. Na záver Jeremy hovorí: „Prosím, prosím, nečakajte na vlády aby niečo spravili, spravte niečo sami".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŽENA

Kúpete sa s deťmi a chodíte pred nimi nahí? Čo znamená nahota doma

Dokedy je v poriadku kúpať sa s deťmi?

EKONOMIKA

Pozrite si nové vozne, železnice sľubujú modernejšie cestovanie

Vozne nasadia na najvyťaženejšie linky.


Už ste čítali?