Systém násilia zvaný okupácia Palestíny

Autor: Kamil Kandalaft | 31.8.2010 o 10:12 | (upravené 19.2.2011 o 15:26) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  1399x

Izrael a Palestína sú miesto, kde sa odohráva jeden z najzávažnejších a najkrvavejších konfliktov dnešných čias a svojim dosahom ovplyvňuje aj naše končiny. Mnohí ste si možno všimli, že už v niektorých predchádzajúcich článkoch som prinášal informácie o izraelskom násilí páchanom na Palestínčanoch. V podobných článkoch budem pokračovať. Nie preto, že by som si myslel, že v tomto konflikte sú izraelskí ozbrojenci jediní, ktorí používajú násilie voči neozbrojeným ľuďom. Ani nie preto, že by som si myslel, že izraelské násilie je horšie ako palestínske. Pre mňa národnosť páchateľa ani obete nehrá rolu. Vnímam však vo verejnosti, v médiach a v kruhoch slovenskej „inteligencie" prevahu práve opačného postoja. Že izraelské násilie je opodstatnené, ospravedlniteľné, akosi krajšie a humánnejšie, než je násilie palestínske. Palestínski násilníci sú teroristi; izraelskí sú obrancami demokracie a vždy iba odpovedajú na provokácie. Izraelskí ozbrojenci vlastne ani nechcú páchat násilie, ale musia.

Cieľom tohto a podobných článkov je vyvrátiť tento milný názor, vyrovnať manko v informovaní o izraelskom násilí a ukázať izraelskú politiku okupácie v jej nahote, takú aká v skutočnosti je. Ukázať, že je to systém nadvlády jedného národa nad druhým, v ktorom izraelskí ozbrojenci majú kontrolu a moc nad civilným palestínskym obyvateľstvom a že túto moc aj patrične zneužívajú. Ako v nasledujúcich videách uvidíte, tento systém okupácie nemá nič spoločné s obranou Izraela. Uvidíte ako sa spraváju ľudia so zbranami, voči bezmocnému obyvateľstvu, ktoré nikoho ničím neohrozuje. Izraelské násilie, to nie sú sporadické pochybenia alebo neprimerané použitie sily. Celá okupačná politika Izraela je jeden veľký systém násilia voči civilnému obyvateľstvu páchaného  jednou z najsilnejších armád sveta.  

V situácii, kedy sú palestínske teroristické akcie, vystrelovanie rakliet Kassam na Izrael, samovražedné bombové útoky v izraelských mestách všeobecne známym a odsudzovaným javom, je podľa mňa dôležité ukázať aj druhú stranu. Len poznaním oboch stránok konfliktu, si môžete utvoriť vlastný nezávislý úsudok. A túto možnosť si predsa zaslúžite.

Nechcem tu však hovoriť o veľkých kauzách typu masaker v Gaze či Janine, tie sú (boli) prezentované v médiach dostatočne (aj keď s patričnými ospravedlnujucimi komentármi). Zaujíma ma tu viac taká tá každodenná šikana a ponižovanie, s ktorými sa musia Palestínčania naučiť žiť. Situácie, v ktorých musia ľudia skloniť hlavu, ak chcú obísť s čo najmenšou ujmou. Situácie, ktoré ukazujú charakter izraelskej okupácie, ktorý sa prejavuje každý deň, no nie je dosť zaujímavý nato, aby vám ho televízie ukazovali na obrazovke. Všetko sú to reálne nafilmované situácie. Videá si otvoríte kliknutím na link (červené nadpisy) k jednotlivým incidentom.

Izraelská ľudskoprávna organizácia Mahsan Milim dokumentuje správanie izraelských vojakov voči Palestínčanom, a to najmä na takzvaných „chceckpointoch", teda vojenských kontrolných stanovištiach. Palestínske mestá a dediny na okupovaných územiach sú väčšinou obklúčené izraelskou armádaou a nelegálnymi židovskými osadami. Sú obkolosené betónovým múrom alebo ostnatým drôtom a cestami určenými výhradne pre Židov. Ak chcú ísť zo svojho mesta do iného, alebo ak chcú prekročit „židovskú" cestu, musia prejsť cez kotrolné stanovište a požiadať izraelských vojakov o dovolenie. Tí majú niekedy pokyny koho pustiť a niekedy majú voľnú ruku, niekoho pustia hneď, niekoho nepustia vôbec, daľšieho najskôr trošku pošikanujú alebo ho nechajú prosíkat a až potom ho pustia - tak rôzne. Zabávaju sa. Niektoré kontrolné stanovištia sú stále, ale sú aj také, ktoré postavia náhle na ceste kde predtým nebolo. Palestínčan, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu vyberie do iného mesta nikdy nevie či a za ako dlho tam dôjde a ako hlboko sa bude musieť ponížiť, aby sa tam dostal. Dostane dnes iba facku, alebo ho riadne zmlátia na stanici? Koľko hodín bude musieť stáť v rade, bude sa musieť tajne štverať cez oplotenie alebo bude mať dnes šťastie a pustia ho bez problémov?

Checkpoint Huwara (video tu)

Spočiatku možno nebudete chápať čo sa deje na tomto videu a prečo ľudia utekajú z jednej strany automobilu  k druhej. Potom vidno, že vnútry je pás na kontrolu batožiny a Palestínčania sa musia ponáhľať na druhú stranu pásu, aby stihli svoju batožinu skôr než padne na špinavú zem, a tí čo to nestihnú... smola. Nie je to nič vážne, samozrejme, len také malé poníženie.

Betónový múr v Abu Dis

V meste Abu Dis, postavila izraelská armáda betónový múr uprostred cesty. Je to len malý kúsok múru, síce vysokého a mohutného, ale dlhého iba niekoľko metrov. Každopádne, znemožňuje obyvateľom prechod z jednej časti mesta do druhej, či už autom alebo pešo. Moment, pešo vlastne môžu prejsť, ale musia sa vyšverať na priľahlý múr, balancovať vo výške, aby nespadli a preskočiť na druhú stranu. Ani sa nezdá, že by to bolo armádou zakázané; vojaci sedia v neďalekom džípe a ľudí prechádzajúcich cez múr vidia. „Prečo im teda neutvoria normálny priechod v tom mure?" mohol by sa niekto opýtať. „Prečo by to robili?", znie logická odpoveď. Prečo by Palestínčanom uľahčovali život, keď im ho môžu sťažiť? Prečo by sa k nim správali ako k ľudom, ktorí majú dôstojnosť keď nemusia? Opäť to nie je nič brutálne, ale zvlášť pohľad na mamičky s deťmi v rukách alebo na starých ľudí s nákupom, ako sa štverajú do výšky na múr a snažia sa nepadnúť z neho... Človek si začne klásť otázku, či je toto naozaj nutné na obranu Izraela a či to nie je iba obyčajná šikana podrobeného národa.

Slzy na checkpointe

Nasledujúci checkpoint má názov Huwara. Vidíme množstvo ľudí stáť v rade. Vojaci kontrolujú rodinu s deťmi. Nie je počuť čo sa deje, iba vidno, že mladé dievča v pubertálnom veku je nešťastné, nervózne skáče a plače. Ostatní sa usmievajú, dokonca aj jej mama, zrejme nejde o život. Nevieme prečo, ale dievča jednoducho veľmi chce ísť za niekym do iného mesta, možno za láskou, možno za rodinou, možno na narodeninovú oslavu kamarátky, ktovie... Niekam chce veľmi ísť a vojaci ju aj jej rodinu zrejme nechcú pustiť. Dievča skáče, lamentuje, prosíka. Pustia ju?

Humanitárny rad

Postojte si trošku spolu s týmito ženami, deťmi a starcami na kontrolnom stanovišti Kalandia. Oni sa v ňom musia dlho tlačiť zakaždým, keď potrebujú ísť za lekárom, za prácou, či za rodinou. Vy si postojte len deväť minút. Naozaj vám odporúčam tento zázitok a držím palce, aby ste to vydržali. Mimochodom, ak by sa vám to z videa nepodarilo odpozorovat, vedzte, že toto je „humanitárny rad".

Ženský rad Qalandia

Ďalší natrieskaný checkpoint pri Jeruzaleme. Počas moslimského pôstneho mesiaca Ramadan Izrael povolil starším moslimom z palestínskych území prísť sa v piatok pomodliť do jeruzalemskej mešity Al-Aksa. Takto to vyzerá v ženskom rade. Netreba veľa vysvetlovať, stačí pozerať. Muži, ktorí sa tu náhodou ocitnú (aj menší chlapci) sú bez milosti posielaní späť. Stojí za zmienku incident, ktorý sa začína v piatej minúte. Staršia palestínčanka sa ide pomodliť s mužským doprovodom, svojim synom. Vojaci ho už ťahajú preč, aby ho poslali späť. Na mužovi je vidno, že má nejaký zdravotný hendikep, hovori im „toto je moja mama". Až keď kameramanka zasiahne, vojaci sa k nemu začnú spraváť s rešpektom a púšťajú ho spolu s jeho mamou.

Palestínčan so šalátom 

Palestínska dedina Azun Atme je, ako mnohé iné dediny, obklúčená. Jej obyvatelia z nej môžu vyjsť iba dvoma bránami-chceckpointami. Izraelskí vojaci určujú, kto môže a kto nemôže prejsť. Vidíme Palestínčanov poslušne stáť v dostatočnej vzdialenosti a čakať na kývnutie vojaka alebo vojačky. Vojaci niekoľkých palestínčanov púšťajú, iných zastavujú a kážu im vrátiť sa odkiaľ prišli. Je evidentné, že v tom nie je žiaden systém, vojaci sa iba hrajú s mocou, ktorú majú nad inými ľuďmi, vychutnávajú si možnosť rozhodovať o iných ľuďoch: Ty s bielou taškou sa do svojej dediny môžeš vrátiť, ty s modrou taškou nie. Ty s ruksakom môžeš ísť za prácou, ty s igelitkou nie. Táto zelenina môže ísť do dediny, táto nie. Ty sa teraz otoč a stoj otočený.

Na začiatku videa mladý Palestínčan, ktorý prešiel cez kontrolu, hovorí kameramanke: „Potrebujem pracovať. Klameme vojakom. Hovoríme im, že ideme tu do fabriky na mramor, ale nejdeme tam. Idem do Petach Tikva (mesto v Izraeli), pracujem v Petach Tikva. Pretože potrebujem pracovať, potrebujem peniaze."

Minuta 9:30. K chceckpointu prichádza Palestínčan s bandaskami so zeleninou. Najskôr musí vojakom poukazovať čo tam má. Tí časť tovaru dovolia odniesť do dediny, s ostatným tovarom musí čakať, nepustia ho. Nemajú na to žiaden špecialny dôvod, proste chcú, aby tu stál a čakal. Minúta 11:50, Palestínčan tam stále čaká a začína pršať. Musí stáť v daždi. Nie je žiaden dôvod na to, aby ho tam držali. Dohovára im a prosí ich, aby ho pustili.  Ako dlho ho nechajú v daždi? Pustia ho vôbec do jeho domova, alebo tam bude musiet stáť celú noc? A čo má táto šikana spoločné s bezpečnosťou Izraela?!

Okúpať sa zakázané; dostať bitku dovolené

Toto video sa odohráva sa na ceste vedúcej k Mŕtvemu moru, kam sa chodia kúpať turisti, ale aj Izraelčania a Palestínčania. Cestu stráži izraelské vojsko. Rodiny, ktoré sa vychystali a tešia sa na rodinnú akciu pri mori, vojaci zastavujú a posielajú naspät. Ich previnenie je, že sú Palestínčanmi. Tí sa tu dnes kúpať nebudú. Vojaci sa rozhodli, že dnes všetky autá s palestínskou poznávacou značkou pošlú naspäť domov. Niektorí Palestínčania ešte aj dostanú bitku (mladík v červenom tričku). Nič vážne, len pár kopancov do nôh a úderov do rebier. Nič načo by nebol zvyknutý. Vojaci si všimnú kameru a prichádzajú zistiť kto a prečo ich natáča. Nevyzerajú byť veľmi znepokojení tým, že ich správanie niekto dokumentuje, pomaličky kráčajú ku kameramanke. Vypočujte si ich rozhovor s ňou:

- Vojak: Pokazilo sa vám auto?
- Kameramakna: Nie, vôbec nie.
- V: (kolegovi: Poďme zistiť čo sa tu deje.) Prečo ste sem prišli? Prečo ste tu zastavili?
- K: Pretože chceme natočiť ako nenecháte Palestínčanov prejsť a púšťate iba Židov.
- V: Dobre, nato ti nemám čo povedať... Bez kamery. (rukou zakrýva objektív kamery)
- K: Prepáč, ak sa dotkneš ...
- V: Môžeš natáčať, máš nato právo. My plníme rozkazy.
- K: Aj Nemci (nacisti) hovorili to isté.

Stánkari pri checkpointe Qalandia

Další prípad. Izraelskí vojaci na obchôdzkach v palestínskych mestách a dedinách môžu všetko. Nikto im nemôže zabrániť, aby napríklad k niekomu prišli a len tak ho vyfackali, dokopali alebo aby obchodníkovi rozkopali stánok s tovarom. V tomto videu vidíme skupinu vojakov, ktori jednému palestínskemu stánkarovi rozkopali stánok s pečenými arašidami a druhému stánok s oblečením. To, že ich niekto natáča na film ich nijak od tohto činu neodrádza. Vedia, že im aj tak nikto nič nemôže. Malý chlapec potom zbiera zo zeme pečené oriešky zo stánku.

To sú samozrejme iba ojedinelé ukážky toho, čo Palestínčania na územiach, ktoré okupujú izraelskí vojaci zažívajú denne. A nie sú to ani zďaleka tie najhoršie situácie.

Cieľom tohto článku (a iných podobných) nie je vyvolať dojem, že jediný kto terorizuje civilistov v tomto konflikte je Izrael. A dôrazne sa dištancujem od pokusov zneužívať podobné situácie na vyvolávanie iracionálnej antisemitskej nenávisti. Izrael mám rád. Nie jeho režim, zalozený na nadvláde jedného národa nad druhým. K izraelskej spolocnosti, v ktorej som vyrastal mám prirodzene pozitívny vzťah, mám rád modernú izraelskú kultúru, hudbu, hebrejský jazyk. Mám rád Židov; s mnohými ľuďmi so židovským pôvodom sa osobne poznám, sú to moji kamarati a mám ich rád. Nemám však rád politiku izraelskej vlády, ktorá uz vyše štyridsať rokov terorizuje civilné obyvateľstvo Palestíny. Rovnako to platí aj naopak. Mám rád palestínky národ no nemám rád teroristické metódy palestínskych militantov.

Je podľa mňa ale potrebné spoznať systematický charakter izraelského násilia zabudovaného v okupačnej politike. Tu evidentne nejde o obranu Izraela pred nebezpečnými ľudmi, ale o demonštráciu moci ozbrojených ľudí v uniformách, ktorí môžu všetko, voči biednym civilistom, ktori nemôžu nič. Táto stránka konfliktu by mala byť rovnako všeobecne známou a odsudzovanou akým je násilie páchané Palestínčanmi. Toto môže byť prvý krok na ceste hľadania spravodlivého riešenia spolunažívania Palestínčanov a Izraelčanov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŽENA

Kúpete sa s deťmi a chodíte pred nimi nahí? Čo znamená nahota doma

Dokedy je v poriadku kúpať sa s deťmi?

EKONOMIKA

Pozrite si nové vozne, železnice sľubujú modernejšie cestovanie

Vozne nasadia na najvyťaženejšie linky.


Už ste čítali?