Prečo treba písať o izraelskom násilí

Autor: Kamil Kandalaft | 25.2.2011 o 9:31 | (upravené 25.4.2012 o 21:14) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  2849x

Často píšem o mieri medzi Židmi (Izraelom) a Palestínčanmi. Ale tiež často píšem o izraelskom násilí. Niektorým sa to zdá protirečivé a kontraproduktívne, niektorým tie články o izraelskom násilí vadia ako jednostranné. Rozumiem tomu. Ja sám som vždy na vážkach, keď tieto články píšem. Uvedomujem si hlavne, že môžu byť zle pochopené - ako prejav nenávisti voči Izraelu či Židom, či nebodaj ako nabádanie a vyvolávanie antisemitskej nenávisti. Napriek tomuto riziku som presvedčený, že poukazovať na násilie páchané Izraelom je  potrebné. Skúsim jednoducho vysvetliť prečo.

Jedným z nešťastí pri diskusiách o tejto a podobných témach je, že sa nerozlišuje medzi národmi, ich vládami a jednotlivcami. Ak kritizujem izraelského vojaka, ktorý strieľa na palestínskych civilistov, tým predsa nehovorím, že by mal byť Izrael vymazaný z mapy a keď kritizujem izraelskú vládu, tým nehovorím, že Židia ako národ sú neľudskí. Ku krajine, v ktorej som vyrastal mám prirodzene pozitívny vzťah, ale nebudem mlčať, keď jej vláda pácha zločiny, či nebodaj tieto zločiny obhajovať alebo zjemňovať. A hoci mám židovských kamarátov a kamarátky a mám ich rád, neznamená to, že musím mať rád rasistický okupačný režim, ktorý ponižuje Palestínčanov.

 

Kvôli popleteniu pojmov vznikajú dva extrémne a chybné postoje. Jeden vidí v každom zločine izraelskej vlády rovno prejav židovskej nátury. Za zločiny izraelskej vlády je zodpovedný židovský národ ako taký, teda každý Žid je vnímaný ako nepriateľ, už len z toho titulu, že je Žid. Druhý, vidí v akejkoľvek, aj oprávnenej kritike izraelskej vlády či režimu prejav antisemitizmu. Podľa neho, každý kto kritizuje Izrael je antisemita, ktorého treba diskvalifikovať a vylúčiť zo slušnej spoločnosti.

 

Ja odmietam jeden aj druhý postoj. Tým ktorí si myslia, že za všetko môžu Židia odkazujem, že Židov mám rád. A dokonca aj Izrael mám rád. Tým, ktorí sa snažia umlčať každú kritiku Izraela odkazujem, že izraelské zločiny budem kritizovať tak ako kritizujem zločiny mnohých iných vlád. Jednoducho preto, že ak sa vlády dopúšťajú zločinov treba sa proti tomu postaviť a Izrael v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou. Tak ako kritika slovenskej vlády (či už je jej predsedom / predsedníčkou Radičová, Fico, Dzurinda alebo Mečiar) neznamená nenávisť k Slovensku alebo k slovenskému národu. Dúfam teda, že dokážete rozlíšiť medzi oprávnenou kritikou vlády, ktorá je potrebná, a iracionálnou nenávisťou k národu, ktorá je neprijateľná.

 

Tak, a poďme sa pozrieť na to prečo a za čo treba kritizovať izraelskú vládu.

 

A150.jpg


Môj pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt sa počas môjho života vyvíjal. Asi mnohých prekvapím, ale politiku Izraela som pred rokmi, dlhé obdobie obhajoval.  Izrael predsa Palestínčanom ustúpil a poskytol im územie a ak Palestínčania podnikali teroristické útoky proti izraelským civilistom, Izrael mal plné právo na odvetné údery proti teroristom. Izraelské vojsko predsa nezabíja Palestínskych civilistov a ak áno, nerobí to úmyselne. Útočí vždy na teroristov. Ak pri tom zomierajú palestínski civilisti, je to vždy neúmyselný omyl izraelskej armády.

 

Mal som teda taký normálny pohľad priemerného občana, konzumenta mainstreamových správ, veď som ním aj bol (STV, CNN). Súc odchovaný na spravodajstve podobných médií, niet sa čo čudovať môjmu vtedajšiemu postoju. Nedivým sa preto ani iným ľuďom s podobným postojom; na základe bežného spravodajstva iný postoj aj ťažko môžu mať. Keď som ja, polovičný Palestínčan, vychovaný priamo v Izraeli medzi Arabmi a so záujmom o politiku, mal dojem, že izraelské násilie je akosi voňavejšie ako to palestínske, čo možno čakať od bežného Slováka, ktorý nemá dôvod hľadať iné zdroje informácií a zaujímať sa o detaily do hĺbky.  Vďaka maintreamovým médiám preberajúcim PR propagandu Izraela sa slovo Palestínčan stalo pre mnohých takmer synonymom slova „terorista" a Izrael sa stal jedinou demokraciou na Blízkom východe. Bez alternatívnych informácii je veľmi ľahké podľahnúť tomuto dojmu. Poznám to, bol som tam a mám pre vás dobrú správu: dá sa to zmeniť!


A116.jpg


Po rokoch som sa začal postupne dozvedať čo v skutočnosti a čo všetko izraelskí vojaci na palestínskych územiach páchajú. Najskôr z príbehov ľudí, ktorí zažili alebo boli svedkami násilia izraelských vojakov a potom aj zo zdokumentovaných prípadov. Z toho čo som sa dozvedel a videl som bol šokovaný.

 

A šokovaný som doteraz. Za prvé, z brutality izraelského okupačného režimu. A za druhé, z toho, že sa to tak dobre darí tajiť pred svetom. Vďaka tomuto utajeniu môže tento tvrdý vojenský režim fungovať už vyše 40 rokov - dlhšie ako trvala komunistická diktatúra v Československu.

 

A110.jpg


Moja dôvera v dobré úmysly izraelských vlád konfrontovaná s obrovským množstvo správ o neodôvodnenej brutalite izraelských vojakov a ilegálnych osadníkov ochabovala a dnes už prakticky  neexistuje. Som presvedčený, že Izraelu súčasný stav konfliktu vyhovuje. On je ten silnejší v tejto situácii, neporovnateľne silnejší. Ekonomicky, politicky a vojensky. Izrael kontroluje situáciu a má podporu najväčšej mocnosti sveta. Izrael nepotrebuje uzavrieť mier s Palestínčanmi, nepotrebuje ukončiť okupáciu a stiahnuť sa z Palestíny.

 

Jedine čo potrebuje je predstierať.  Predstierať pred svetom, že má záujem o mier. Že má záujem rokovať s Palestínčanmi, že má záujem ustúpiť Palestínčanom a že sú to Palestínčania, ktorí odmietajú prijať ich veľkorysé ponuky. A do tej miery do akej sa mu darí svojim predstieraním presvedčiť svet - najmä USA a EÚ - do tej miery môže pokračovať v násilnom šikanovaní palestínskeho obyvateľstva.

 

A133.jpg 



Už dvadsať rokov sme svedkami takzvaných mierových rozhovorov, v ktoré som veril, a už dvadsať rokov sme svedkami neustále sa stupňujúcej okupácie a zhoršujúcich sa životných podmienok Palestínčanov. Zatiaľ čo Izrael svetu 20 rokov prezentuje imidž mierotvorcu, priamo na mieste 20 rokov pokračuje konfiškácia palestínskej pôdy, ničenie palestínskych sadov, búranie domov civilistov, zatýkanie nevinných ľudí, streľba na farmárov, rybárov či nenásilných demonštrantov. Za 20 rokov bolo vykonaných niekoľko masakier, bol vybudovaný obrovský rasistický múr, jeden a pol milióna obyvateľov Gazy bolo uvrhnutých do otvoreného väzenia a doteraz sú držaní na hranici humanitárnej katastrofy. Počet nelegálnych židovských kolonistov na palestínskom území sa viac ako zdvojnásobil a narástol na pol milióna. Dnes už aj najväčším idealistom dochádza, že to je celé podvod. Mierové rozhovory sa stali krycím názvom pre nekonečnú okupáciu. Dokiaľ bude svet tomuto divadlu veriť, dovtedy bude Izrael pokračovať v okupačnej a kolonizačnej politike voči Palestíne.

 

Pýtate sa prečo nepíšem o palestínskom násilí, prečo ho nekritizujem, či mi nevadí? Vadí, a na viacerých miestach som sa proti nemu vyjadril. Je pravda, že nie tak často ako voči izraelskému násiliu. Má to prosté vysvetlenie.

 

Za prvé, palestínske násilie je všeobecne známe. Správy sú plné palestínskych teroristov, ostreľovačov juhoizraelských miest raketami Kassam, samovražedných atentátnikov v izraelských reštauráciach, či detí oblečených do vojenských uniforiem. Väčšina Izraelčanmi páchaného násilia na druhej strane sa v správach nikdy neobjaví. Hlásia sa iba veľké incidenty ako bol napríklad masaker v Jenine či útok na Flotilu Free Gaza.

 

Za druhé, keď média informujú o palestínskom násilí, nedávajú ho do kontextu, neinformujú, že je reakciou (i keď nesprávnou) na vyše štyridsaťročnú brutálnu okupáciu. Z týchto správ sa môže zdať, že Palestínskych ozbrojencov baví bezdôvodne bojovať a zabíjať, že sú to blázni, ktorí milujú smrť viac ako život. Izraelské násilie, respektíve tie prípady, ktoré sa dostanú do médií, sú vždy sprevádzané vysvetľujúcim komentárom. Izraelskí vojaci iba odpovedali na streľbu (ako napríklad masaker v Gaze), zle namierili raketu (ako napríklad tu keď vojenská loď zbombardovala rodinu, ktorá sa prechádzala na pobreží Gazy), omylom zabili nesprávneho človeka (ako tu, keď v noci vtrhlo komando vojakov do bytu Omera Salima Al-Qawasmiho, a v spánku zabili 66 ročného otca rodiny), zločiny izraelskej armády sú iba zlyhaním jednotlivcov, inak je všetko v poriadku. Izrael sa iba bráni a pri obrane sa niekedy pomýli. Nehnevajte sa na neho.

 

Za tretie, v našich médiách nenájdete prakticky žiadnu obhajobu palestínskeho násilia voči izraelským civilistom. Existuje široká zhoda na tom, že tieto útoky sú neprípustné. Naproti tomu, nájdete v médiách plno komentárov, ktoré izraelské zabíjanie obhajujú, ospravedlňujú či okrášľujú. Prezentujú ho ako racionálnu a oprávnenú obranu vlastných občanov. Keby rovnaké argumenty niekto použil na obhajobu palestínskeho násilia bol by označený za podporovateľa terorizmu. V prípade Izraela sa všelijakí odborníci a analytici predháňajú v obhajovaní izraelských zločinov.

 

B132b.jpg


Takže šíreniu informácii o palestínskom násilí netreba pomáhať. Veľké médiá s dosahom na státisíce čitateľov a milióny divákov a poslucháčov ich šíria sami už dávno. Prispievať k tomu mojim blogom s dosahom niekoľko sto čitateľov je stratou času, presviedčaním presvedčených, nosením dreva do lesa. Zrejme chápete, že informovanie o tom čo je pred ľuďmi skryté má oproti tomu omnoho väčší zmysel.

 

Izrael svoju agresívnu politiku ukončí až vtedy, keď k tomu bude donútený. Keď občanom EÚ a USA začne vadiť, že ich vlády podporujú brutálnu vojenskú okupáciu a keď začnú žiadať svoje vlády, aby sa prestali na nej zúčastňovať, aby stiahli svoju podporu tomuto štátu, až keď vlády EÚ a USA začnú pod tlakom svojich občanov izolovať tento rasistický režim, tak ako v minulosti izolovali rasistický režim Juhoafrickej republiky, až vtedy tu bude reálna šanca na spravodlivé riešenie problému a teda aj na mier. Až keď Izrael prestane byť pánom, ktorý rozhoduje o živote a smrti Palestínčanov, až keď sa pozície Izraela a Palestíny vyrovnajú, až keď Izrael bude nútený ukončiť okupáciu, až vtedy bude Izrael skutočne uvažovať o mieri.

 

Preto treba písať a hovoriť o tom, že Izrael neútočí iba na ozbrojených Palestínčanov ale príliš často aj na bežných palestínskych civilistov, ktorí nijakým spôsobom neohrozujú bezpečnosť Izraela. Treba ukazovať ako izraelskí vojaci a ilegálni osadníci každý deň tyranizujú Palestínčanov. Že incidenty, pri ktorých umierajú nevinní ľudia, nie sú iba zle namierené strely, ako nás presviedčajú hovorcovia izraelskej armády, ale, že často krát ide o úmyselné vraždy. Že tu nejde o občasné individuálne zlyhanie vojaka, ale o systematické zneužívanie moci jednej z najsilnejších armád sveta voči podrobenému civilnému obyvateľstvu.  

 

O tom všetkom treba hovoriť, to všetko treba ukazovať, nie preto, aby ľudia nemali radi Židov (koniec koncov, veľké množstvo Židov podporuje Palestínčanov v ich zápase za slobodu a nastavujú vlastné životy na ich ochranu), ale aby poznali pravdu a vedeli s akým štátom ich vlády rozvíjajú obchodné a vojenské vzťahy. Aby sa v ľuďoch ozvalo svedomie, áno svedomie, nech to znie akokoľvek naivne, a žiadali svoje vlády ukončenie tichého súhlasu s izraelskými zločinmi. 

 

B128c.jpg

 

"Vieme príliš dobre, že naša sloboda nie je kompletná bez slobody Palestínčanov." Nelson Mandela

 

"Najhorúcejšie miesta v pekle sú rezervované pre tých, ktorí v čase morálnej krízy zostávajú neutrálni. Existujú časy, kedy mlčanie je zradou." Martin Luther King Jr.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?