Kronika okupácie Palestíny 1 (dec.-jan.)

Autor: Kamil Kandalaft | 28.2.2011 o 9:33 | (upravené 7.7.2011 o 22:34) Karma článku: 6,63 | Prečítané:  1510x

Keďže veľké Slovenské média ignorujú dianie v Palestíne, respektíve, prinášajú iba informačné odrobinky, jedným z cieľov tohto blogu je v rámci jeho skromných možností zaplniť túto dieru. Teda prinášať informácie o udalostiach a novinkách týkajúcich sa okupácie Palestíny izraelskou armádou. Pôvodne som mal v úmysle prinášať takýto súhrn informácii na konci každého mesiaca. Žiaľ vzhľadom na časové (ne)možnosti od tohto bohumilého zámeru upúšťam. Predpokladám však, že ďalšie podobné súhrny tu ešte pribudnú, aj keď menej pravidelne a menej obsiahlo než by sa patrilo.

Dnes sa pozrieme najme na to čo sa dialo v mesiacoch december a január. Podľa informovania našich médií by sa mohlo zdať, že sa tam nič zvláštne a dôležité v tomto období nedialo. Hamas nestrieľa na Izrael Kassamy a Izrael nemasakruje obyvateľov Gazy kobercovými náletmi. Ale...

 

1. Už prvý deň nového roka sa začal tragicky. Izraelské vojsko deň pred tým, teda 31. decembra, rozohnalo nenásilnú demonštráciu v palestínskej dedine Bilin výnimočne veľkým množstvom slzného plynu. Následkom otravy plynom zomrela 1. januára palestínska demonštrantka Jawaher Abu Rahmah.

Ak máte záujem, môžete si pozrieť ako izraelskí vojaci zabili jej brata Bassema pred takmer dvomi rokmi. (treba byt prihlásený)

 

2. O týždeň na to Izraelskí vojaci zabili ďalšieho nevinného človeka. 66-ročného Palestínčana Omera Salima zastrelili v spánku v jeho posteli v Hebrone.

114299.jpg 

 

3. O niekoľko dní, 12. januára, izraelské vojsko zbúralo 13 domov a 3 školské budovy v beduínskej dedine Dkaika na palestínskych územiach. Očitý svedok, učiteľ angličtiny hovorí: "Izraelská armáda prišla do dediny okolo 7:30 ráno s vyše 50 vojenskými vozidlami a minimálne šiestimi buldozérmi, potom násilím odviedli deti zo školy a zničili ich triedy".

image001.jpg 

 

4. Ilegálni židovskí osadníci o 3:00 v noci dňa 28. Decembra napadli palestínsku dedinku Susiya so zápalnými fľašami a podpálili obytné stany Palestínčanov.

burnt_house.jpg 

 

5. Jonathan Pollak, izraelský aktivista za ukončenie okupácie, bol 27. decembra odsúdený na tri mesiace väzenia za jazdu na bicykli na proteste proti blokáde Gazy v roku 2008.

 

Z jeho reči izraelskému sudcovi vyberám:

"Je zvykom v tomto bode procesu znieť ľútostivo, a skutočne by som chcel vyjadriť ľútosť nad jedným aspektom udalostí toho dňa: ak je v mojom srdci ľútosť, je nad tým,... že som nehral v ten deň prominentnejšiu úlohu v tom proteste, čím som nesplnil svoju povinnosť urobiť všetko v mojich silách zmeniť neznesiteľnú situáciu obyvateľov Gazy a ukončiť izraelskú kontrolu nad Palestínčanmi."

"Musím dodať, že ak vážený súd rozhodne uplatniť môj odročený rozsudok väzenia, pôjdem do väzenia s odhodlaním a so vztýčenou hlavou. Bude to sám súdny systém, ktorý bude musieť sklopiť zrak, kvôli utrpeniu spôsobovanému obyvateľom Gazy, tak ako musí klopiť zrak každý deň kedy sa stretáva s realitou okupácie."

pollak2.jpg

Z rozhovoru, ktorý poskytol pre izraelský denník Haaretz:

Jonathan Pollak: "Dvaja policajti v civile, ktorí ma poznajú a ja poznám ich, prišli ku mne a dali ma dole z môjho bicykla. Povedali mi niečo v zmysle: "Hovorili sme ti, že ak budeš vystrkovať hlavu, odtneme ti ju," a zobrali ma do policajnej dodávky."

Haaretz: "Potrebuješ všetky tieto problémy?"

Jonathan Pollak: "Neviem akú inú možnosť máme, v takejto extrémnej situácii, kde štyri milióny ľudí sú držaní pod vojenským režimom bez demokratických práv krajinou, ktorá chce ukazovať demokratický imidž. V situácii, kde je blokáda a kolektívni trest 1,5 milióna ľudí , môže človek vôbec váhať či podnikne veľmi minimalistický protest v Tel Avive? Zdá sa mi, že to je jednou z povinností ľudskej bytosti, to je to najmenej čo môžem urobiť. Otázka nie je načo ja potrebujem tieto problémy, ale prečo sa tak málo ľudí k nám pridáva".

 

6. Manifest mládeže Gazy za zmenu

Skupina palestínskych študentov z Gazy na sklonku novembra a decembra vydala manifest, v ktorom vyjadruje svoju frustráciu nie len z izraelskej okupácie ale aj z despotického režimu Hamasu. Okrem iného píšu toto:

"Sme ako vši medzi dvomi nechtami, žijeme nočnú moru v nočnej more, niet nádeje, niet priestoru pre slobodu. Je nám zle z toho, že sme uviaznutí v tomto politickom boji;  je nám zle z nocí čiernych ako uhlie s lietadlami krúžiacimi nad našimi hlavami; je nám zle z toho, že sa strieľa na nevinných farmárov v nárazníkovej zóne, keď obrábajú svoju pôdu; je nám zle z bradatých mužov prechádzajúcich sa so svojimi zbraňami a zneužívajúcich svoju moc, bijúcich alebo väzniacich mladých ľudí demonštrujúcich to čomu veria; je nám zle z múru hanby, ktorý nás oddeľuje od zvyšku našej krajiny a drží nás uväznených na kúsku zeme veľkosti poštovej známky; je nám zle z toho, že sme zobrazovaní ako teroristi, domáci fanatici s výbušninami vo vreckách a zlom v očiach; je nám zle z nezáujmu, ktorý stretávame v medzinárodnom spoločenstve, takzvaných expertov vo vyjadrovaní záujmu a navrhovaní rezolúcii, ale zbabelých na to, aby vynútili plnenie čohokoľvek čo dohodnú; máme plné zuby tohto posraného života, uväznení Izraelom, bití Hamasom, úplne ignorovaní zvyškom sveta."

Článok o mladých aktivistoch z Gazy si môžete prečítať v Guardiane.

 

7. Wikileaks zverejnilo utajené materiály, z ktorých vyplýva, že Izrael zámerne drží Gazu na hranici ekonomickej a humanitárnej katastrofy. Podľa správy amerického diplomata z Tel Avivu izraelskí predstavitelia povedali americkým diplomatom „pri viacerých príležitostiach, že mienia nechať ekonomiku Gazy na hranici kolapsu, bez toho aby ju potlačili za túto hranicu". A že Izrael chce, aby ekonomika Gazy „fungovala na najnižšej možnej úrovni, ktorá by neznamenala humanitárnu katastrofu". Podľa týchto správ Spojené štáty ponúkli, že poskytnú 70 miliónov dolárov, aby uľavili zlej humanitárnej situácii, ale izraelský generál nepovolil poskytnutie týchto financií, tvrdiac, že Palestínčania by nemali dostať nič.

 

8. V januári Al-Jazeera zverejnila takzvané "Palestine Papers", množstvo utajených dokumentov z palestínskych archívov v štýle wikileaks. Z nich vyplýva, že palestínski mieroví vyjednávači ponúkali Izraelčanom až hanebné ústupky (napríklad, že by si Izrael mohol ponechať takmer všetky židovské osady vo Východnom Jeruzaleme), ktoré izraelskí predstavitelia aj tak odmietli.

 

9. V decembri sa rozbehla nová vlna uznávania palestínskej samostatnosti.

Prvou krajnou v novej vlne sa stala Brazília. Druhou Argentína. Nasledoval Uruguaj, po ňom Bolívia, Ekvádor a Čile. V polovici januára sa k nim pridala aj Guajana a neskôr aj Paraguaj. K tejto novej vlne sa koncom januára pridal aj prvý členský štát EÚ, Cyprus. Viaceré ďalšie štáty EÚ zvažujú podobné kroky v priebehu tohto roka.

1293052031abbas_lula_speech_images.jpg

Viac o uznávaní štátnosti Palestíny tymito štátmi si môžete prečítať tu:

Brazília

Argentína

Uruguaj

Bolívia

Ekvádor

Čile

Guajana

Paraguaj

Cyprus 

 

V súčasnosti už okolo 110 krajín uznáva nezávislosť Plestínskeho štátu. Ako píše John Whitbeck, tieto krajiny predstavujú 80 - 90 % z počtu všetkých obyvateľov Zeme. Na porovnanie, Kosovskú nezávislosť uznáva 72 štátov, ktoré počtom obyvateľov predstavujú 10 - 20 % obyvateľstva Zeme.

 

10. Európski diplomati vypracovali správu, v ktorej odporúčajú svojim vládam pristupovať k Východnému Jeruzalemu ako k hlavnému mestu Palestíny.

 

11. Na facebooku vznikla nová skupina Slobodná Palestína. Nájdete v nej všetky tu spomínané správy a omnoho viac. Môžete ju LIKE-ovať a podporiť tak právo Palestínčanov na slobodu a rovnocenné a mierové spolunažívanie Židov a Palestínčanov v Izraeli-Palestíne.  

untitled.bmp

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kde Rómovia nie sú súčasťou problému, ale jeho riešenia

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

Autorská strana Jakuba Fila

Je to akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn

O klíme si kladieme falošné otázky.


Už ste čítali?