Štát Palestína: Za alebo proti?

Autor: Kamil Kandalaft | 12.9.2011 o 9:14 | (upravené 12.9.2011 o 11:49) Karma článku: 11,52 | Prečítané:  7892x

Ohľadom izraelsko-palestínskeho konfliktu je veľa mýtov, dezinformácii a zvláštnych myšlienkových postupov. Niekedy je až neuveriteľné čo všetko koluje medzi pospolitým ľudom ale aj medzi slovenskou inteligenciou a akými zvláštnymi argumentmi sú schopní obhajovať jednu z najhroznejších vojenských okupácii a jeden z posledných koloniálnych projektov súčasnosti. Dajme si k blížiacemu sa dátumu hlasovania o prijatí Palestíny do OSN malú zbierku poloprávd, neprávd a nezmyslov, ktorými sa neľudský vojenský režim ospravedlňuje a uveďme ich na správnu mieru. Niektoré z nich sú úsmevné, napriek tomu sú medzi niektorými obhajcami izraelskej okupácie obľúbené.

1.  Židia žili na tom území už pred 2000 až 3000 rokmi a mali tam svoj štát. Majú teda na to územie historické právo.

Faktická stránka argumentu je správna, židia tam svoj štát v biblických časoch mali, záver, ktorý sa z toho vyvodzuje je však pomýlený. Uplatňovanie nárokov moderných národov na územia, v ktorých žili ich starovekí prapredkovia by uvrhlo svet do nekončiacich ničivých vojen. Potomkovia Keltov (Íri, Škóti, Welšania, či Bretónci) by si mohli zmyslieť, že im patrí polovica územia Európskej únie. Nemci ako potomkovia Germánov by mohli obsadiť Česko aj Slovensko. Slováci by si s odvolaním na Moravskú ríšu a Starých Slovákov (zdravím súdruha Fica) mohli nárokovať celé Maďarsko. A keby išli hlbšie do histórie, mohli by si vydobyť späť svoju bájnu pravlasť v strednej Ázii, či odkiaľ to pochádzame. Že už sú dané územia obsadené inými národmi? Nevadí. Dostanú ultimátum. Buď uvoľnia priestor dobrovoľne alebo budú vyhnaní vojnou.

Sú to všetko absurdné hlúposti, ktoré nikto nemôže brať vážne. Prečo sa však v prípade Izraela robí výnimka a historický nárok židov na návrat do svojej pravlasti po 2000 rokoch sa prezentuje s najväčšou vážnosťou? Prináleží Izraelu nejaká výnimka, ktorá ho oprávňuje používať argumenty, ktoré si nemôže dovoliť žiaden iný národ? Prečo? Keď židia, tak aj Kelti, Germáni či Starý Slováci, nie? Absurdné? Tiež si myslím.

2.  Palestínčania na tom území nikdy nemali svoj štát. Ich nárok na dané územie preto nemá opodstatnenie.

To že Palestínčania nemali nikdy svoj štát je pravda, ale vyplýva z toho, že ho mať nemôžu alebo že by ho mať nemali? Mnohé národy nemali v histórii svoj štát a teraz ho majú. Toť nedávno vznikol Južný Sudán. Tiež nikdy pred tým neexistoval. Neďaleko neho vznikla roku 1991 Eritrea. Pred 3 rokmi vzniklo za podpory USA Kosovo. Ale prečo ideme tak ďaleko? Ani Slováci nemali do roku 1939 svoj štát (ak sa nechceme strápniť odvolávaním na mýtických Starých Slovákov). A ak vojnový štát nechceme rátať, pretože bol fašistický, tak Slováci nezávislosť nemali až do roku 1992. A odvtedy ho majú. Všetky štáty v istom období histórie neexistovali a potom existovali a mnohé ešte len budú existovať. Prečo má byť Palestína výnimkou?

Napokon, Palestínčania sami seba vnímajú ako potomkov všetkých národov a náboženských skupín, ktoré na danom území počas histórie žili, okrem sionistov, ktorí začali pred sto rokmi prichádzať do Palestíny s cieľom ukradnúť ju jej pôvodným obyvateľom. Predkami Palestínčanov sú teda aj Kanaanci, Filištínci, áno aj židia, Samaritáni, Bizantínci, Arabi, kresťania, moslimovia, Arméni a mnohí iní.

3.  Židia zažili počas Holokaustu obrovskú tragédiu. Už len z úcty k 6 miliónom obetiam, Európa musela a naďalej musí podporovať židovský štát. Je to morálny dlh Európy voči židom.

Áno, židia zažili počas Druhej svetovej vojny strašnú tragédiu. Spôsobili ju Európania - Nemecko a s nim kolaborujúce režimy, medzi inými aj Slovensko. Je správne, že si dnes uvedomujeme hrôzostrašnosť toho čo sa dialo a že si európske národy sypú popol na hlavu. Avšak ak chceli odčiniť svoj hriech a pomôcť vytvoriť židom vlastný štát, mohli im ponúknuť nejaké územie v Európe - teda na svoj vlastný úkor. Európske národy sa však rozhodli vytvoriť židom štát ďaleko od Európy a na úkor iného národa. Židom darovali územie, ktoré im nepatrilo spolu s obyvateľmi, ktorí na ňom žili po mnohé stáročia a nechceli sa stať občanmi židovského štátu a ktorí Holokaust nespôsobili. Európania teda vyriešili židovský problém vytvorením nového. Namiesto židovskej otázky, od konca Druhej svetovej vojny svet rieši otázku palestínsku. Akým právom európske národy darovali židom územie iného národa?! Hovoriť o úcte k obetiam je otázka morálky. Je možné odčiniť starú krivdu spôsobením krivdy novej? Čo je toto za morálku?

4.  Palestínčania odmietli rozdelenie Palestíny v roku 1948, premeškali svoju šancu získať svoj štát. Je to ich chyba.

Áno, Palestínčania sa nechceli vzdať vyše polovice svojho územia. Tak ako by sa vyše polovice svojho územia v prospech iného národa nechcel vzdať žiaden národ, ani Slováci. Alebo chceli? Povedzme v prospech Američanov, alebo Rusov, alebo Číňanov... alebo Maďarov? Ach nie! Len nie v prospech MAĎAROV!

Plán rozdelenia Palestíny z roku 1947 prisúdil Palestínčanom 43% územia. Novovzniknutý Izrael sa mal rozprestierať až na 56 % územia (1% malo zostať v správe medzinárodného spoločenstva) a až 45% jeho obyvateľov mali byť palestínski Arabi - podotýkam, že proti svojej vôli.

Ktorej časti Slovenska by sa Slováci boli ochotní vzdať v prospech Maďarska? Západnej, východnej, severnej či južnej? Odpoveď je jednoduchá. Žiadnej. Rovnako tak neboli ochotní sa vzdať svojho územia v prospech ľudí, ktorí sa k nim nasťahovali z Európy ani Palestínčania. Celkom pochopiteľne. Plán rozdeliť krajinu na dve (nerovnaké) polovice pripadá rozumný a spravodlivý iba tým, ktorí rozdelením získajú, nie tým, ktorí rozdelením stratia. A ešte aj tým, ktorí ním nič nestratia ani nezískajú - napríklad niektorým Slovákom. Šak mali tí Palestínčania súhlasiť s rozdelením a mali by aspoň niečo. Ale skúste tento "rozumný" prístup aplikovať sami na seba: ktorých 56% územia Slovenska by sme sa vedeli vzdať v prospech Maďarov, Čechov, Poliakov či Ukrajincov? Prečo toľko Slovákov žiada od Palestínčanov to čo nie sú ochotní spraviť oni sami?

 

5.  Židia si svoje územia od Palestínčanov odkúpili a preto mali právo založiť si v Palestíne svoj štát.

Židia si odkúpili iba malé percento z územia celej Palestíny. Podľa údajov z roku 1945, v židovskom vlastníctve bolo iba okolo 5% pôdy. Pre rok 1948 nie sú presné údaje, ale najsmelšie odhady hovoria o 7,52 percentách. Všetky ostatné územia židia získali bojom - aj proti civilistom. Vojnou získali dokonca viac než im pridelilo OSN - až 78% celej Palestíny. Z tohto územia vyhnali 700 000 Palestínčanov, polovicu palestínskeho národa. Najprv však zmasakrovali niekoľko stoviek alebo tisíc palestínskych civilistov.

 

mepeaceorg.png

Všimnite si rozdiel medzi veľkosťou územia, ktoré si židia kúpili - v bielej farbe - (1), územím, ktoré Izraelu pridelil plán OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1947 (2), územím, ktoré Izrael dobil vo vojne roku 1948 (3) a územím, ktoré Izrael násilím ovláda dnes (4).

 

6.  Palestínčania chcú zničiť Izrael, zatlačiť židov do mora a ustanoviť svoj štát na celom území historickej Palestíny.

 

Ako ktorí. Časť Palestínčanov by to zrejme aj chcela, tak ako časť židov by chcela postrieľať alebo aspoň vyhnať všetkých Palestínčanov z celého územia Veľkého Izraela. Mnohí Palestínčania nepoznali od svojho narodenia zo strany Izraela nič iné ako útlak a zabíjanie. Jediní židia, ktorých poznajú, sú izraelskí vojaci, ktorí po nich strieľajú a zabíjajú ich blízkych. Mnohí židia na druhej strane prišli o svojich blízkych pri násilných útokoch Palestínčanov. Časť Palestínčanov a časť židov je preto plná nenávisti voči tej druhej strane a nevie si predstaviť zmierenie. Niektorí tiež prepadli nenávistným idológiám, ktoré hlásajú, že pre toho druhého tu nie je miesto. Tvrdiť opak, či už o židoch alebo Palestínčanoch by bolo nepoctivé.

 

Na Palestínskej strane sa však seriózne hovorí o dvoch variantoch riešenia, ktoré majú väčšinovú podporu. Ten realistickejší je vytvorenie štátu na 22% územia historickej Palestíny, teda na územiach, ktoré Izrael získal až v roku 1967 a odvtedy ich okupuje. Toto je variant, ktorý presadzuje palestínsky prezident, z ktorého vychádzajú dohody podpísané medzi Palestínčanmi a Izraelom a po ktorom volá aj medzinárodné spoločvenstvo, vrátane EÚ a USA.

Druhý variant hovorí o jednom štáte na celom území historickej Palestíny, ktorého občanmi by boli Palestínčania aj židia na princípe jeden občan - jeden hlas. Bol by to teda spoločný demokraticky štát židov a Arabov.

 

Presvedčiť izraelských židov, aby súhlasili s jedným spoločným štátom je však takmer nemožné. Preto je na stole riešenie „dva štáty pre dva národy." Pokračujúca židovská kolonizácia palestínskych území (teda tých zvyšných 22%) však spôsobuje čoraz väčšie prekážky na vytvorenie životaschopného palestínskeho štátu. S každým ďalším postaveným osadníckym domom, s každým ďalším zbúraným palestínskym domom, zničeným olivovníkom a s každým novopostaveným metrom rasistického betónového muru, viac Palestínčanov odmieta myšlienku štátu na okupovaných územiach a viac sa prikláňa k vízii spoločného židovsko-arabského demokratického štátu. Už aj vedenie palestínskej autonómie sa nechalo počuť, že ak Izrael neumožní vznik samostatnej Palestíny na okupovaných územiach, budú žiadať vytvorenie spoločného štátu na celom území.

7.  Izraelskí vojaci, iba bránia svoj štát pred teroristami, na rozdiel od palestínskych ozbrojencov, ktorí zabíjajú civilistov.

Toto je jedno z najľahšie vyvrátiteľných tvrdení. Stačí niekoľko minút surfovania na nete, aby ste zistili, že izraelskí vojaci vo veľkom bijú a strieľajú palestínskych civilistov. A to nie len pri bojoch s teroristami ako tvrdí izraelská propaganda; útočia na civilistov cielene. Stovky a tisícky neozbrojených Palestínčanov už padlo za obeť izraelským vojakom. Veľké médiá o tom veľmi nehovoria, ale internet je toho plný. Ak sa vám nechce dlho surfovať, môžete si prezrieť staršie články na tomto blogu: tu, tu, tu, tu, alebo tu.

Už samotná 44 rokov trvajúca vojenská okupácia civilného obyvateľstva predstavuje útok voči Palestínčanom. Na rozdiel od sovietskej okupácie Československa, s ktorou majú Slováci skúsenosť, súčasťou Izraelskej okupácie Palestíny je búranie palestínskych domov, ničenie olivových sadov, demolácia studní a vodných nádrží, vyháňanie civilného obyvateľstva z ich domovov a pôdy a jej konfiškácia, stavanie osád určených výhradne pre židov, stavanie rasistického múru, ktorý znemožňuje normálny život tisícom Palestínčanov, streľba do neozbrojených ľudí, väznenie nenásilných aktivistov, nehumánna blokáda Gazy a opakujúce sa väčšie masakre, akým bol útok na Gazu počas Vianoc 2009.

Vedieť toto všetko o izraelskom násilí voči miliónom civilných obyvateľov a tvrdiť, že Izrael sa iba bráni, je drzosť a neúcta nie len voči obetiam, ale aj voči vám, adresátom izraelskej propagandy.

 

Falošných tvrdení proti Palestínčanom je viac. Napríklad, že nikdy nezrušili články v Charte OOP, ktoré volajú po zničení Izraela alebo, že im Izrael v Camp Davide ponúkol štát, ale oni ho odmietli alebo, že Palestínčania vôbec nie sú národom. Viac o týchto a ďalších protipalestínskych mýtoch sa dozviete nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?