Osadníci útočia

Autor: Kamil Kandalaft | 10.9.2013 o 11:01 | (upravené 21.3.2015 o 20:42) Karma článku: 13,80 | Prečítané:  3715x

Hoci mierové rozhovory medzi Palestínou a Izraelom boli nedávno obnovené, veľa nádeje neprinášajú. Jednou z prekážok k dosiahnutiu mieru sú nelegálne izraelské osady, ktoré sú budované v Palestíne a ktoré zasahujú hlboko do jej územia. Hoci problém osád slovenské médiá občas spomenú, málokto chápe prečo sú takým veľkým problémom.

0.mapa3.jpg

Osady sú v izraelsko-palestínskom konflikte kľúčové. Dnes predstavujú najväčšiu prekážku k mierovému riešeniu. Osadníci sú ľudia, ktorí sa neuspkojujú s územím, ktoré Izrael získal vo vojne v roku 1948 pri svojom vzniku (78% územia historickej Palestíny - na mape v žltej farbe), ale robia si nárok aj na zvyšných 22%, ktoré Izrael obsadil až vo vojne v roku 1967 (tzv. okupované územia - na mape v ružovej farbe). Hoci medzinárodné právo zakazuje okupujúcemu štátu presídlovať civilné obyvateľstvo na okupované územia, Izrael tento zákaz nerešpektuje. Pokračuje v rozširovaní osád aj po tom čo bol Štát Palestína pred rokom oficiálne uznaný v OSN a dokonca aj po obnovení mierových rozhovorov pred niekoľkými týždňami. (Foto)

Osadnícka politika kolonizácie Palestíny je motivovaná predovšetkým extrémistickou nábožensko-nacionalistickou ideológiou, podľa ktorej Boh v staroveku daroval Izrael Židom. Osadníci veria, že celý Veľký  Izrael je preto ich a majú pravo si ho vziať späť a to za akúkoľvek cenu. Veria, že keď vyháňajú Palestínčanov z ich domova, keď im vypaľujú sady, keď im ničia majetok, keď na nich strieľajú, že konajú Božiu vôľu. Je to taká židovská (a prekrútená) verzia džihádu mečom. Až nato, že o tom v takýchto termínoch média nehovoria.

Na Slovensku je málo známe, že izraelskí osadníci často uskutočňujú na palestínske dediny útoky v štýle pogromov. Na nasledujúcom zázname vidno ako  útočia na palestínsku dedinu Asira Al-Qiblijja a vypaľujú dedinčanom sady a polia. Dedinčania sa snažia podpaľačov zahnať kameňmi, no osadníci majú so sebou ochranku - izraelskú armádu - a sú vyzbrojení samopaľmi a pištolami. V jednu chvíľu mieria na dedinčanov, strieľajú a zasahujú jedného Palestínčana do krku. To všetko za nečinnej prítomnosti armády Štátu Izrael.

 

Toto je mentalita spojená s kolonizáciou toho malého zvyšku (tých smiešnych 22%), ktorý zostal z Palestíny. Všetko je naše. Toto je Veľký Izrael a my môžeme prísť kamkoľvek, vypáliť komukoľvek čokoľvek, strieľať po neozbrojených brániacich sa ľuďoch, pretože to všetko nám daroval Boh, my sme tu doma a nikto nám nič nemôže. Neveríte? Počúvajte čo hovorí tento „dobrosrdečný" osadník palestínskym dedinčanom. Nenechajte sa pomýliť jeho pokojným vystupovaním. S úplnou vážnosťou im vysvetľuje, že ak sa dobrovoľne vzdajú polovice svojej pôdy v prospech jeho osady, keď príde mesiáš, budú môcť byť (títo palestínsky dedinčania) otrokmi  osadníkov. Možno.... ak osadníci budú chcieť byť takí veľkorysí.

 

Tento pán nie je blázon. Respektíve, ak je, potom za bláznov treba považovať nezanedbateľnú časť izraelského obyvateľstva, pretože presne tak rozmýšľa vplyvná skupina Izraelčanov, ktorá ženie jednu vládu za druhou do budovania ďalších osád v Palestíne a do rozširovania tých existujúcich.

Väčšina palestínskych dedín v blízkosti osád preto žije v neustálom napätí z nájazdov osadníkov, ktorí ich vytláčajú z ich vlastného územia a aj to malo čo im ponechávajú im pravidelne ničia.

Osadníci však už neútočia iba na dediny v Palestíne, čoraz častejšie si vyberajú (oni alebo ich podporovatelia) rôznorodé ciele aj vo vnútri Izraela. Minulý rok sa stala terčom útoku aj dedina Neve Shalom. Páchatelia našťastie „iba" prepichli pneumatiky na 14 autách a nasprejovali na ne a na steny budov nenávistné slogany v hebrejčine ako napríklad „Smrť Arabom" a „Pomsta".

0.1.jpg

 

Incident sa zaobišiel bez ranených, no okrem materiálnych škôd je dôležitý aj symbolický odkaz útoku. Neve Shalom (po arabsky Wahat Al-Salám, po slovensky Oáza mieru), je totiž modelovou dedinou mierového spolužitia Židov a Arabov. Útokom na ňu osadníci zaútočili na ideu a dali najavo, čo si myslia o mierovom spolužití s Palestínčanmi.

Budovanie osád často prebieha tak, že si osadníci vyhliadnu pekný vrch a povedia si „tu založíme nové židovské mesto". Nasťahujú sa tam v stanoch a karavanoch, začnú si budovať inžinierske siete, cesty, murované domy, do osady prichádza stále viac ľudí, osada rastie až je z nej dedina a neskôr možno aj mesto, chránené izraelskou armádou.

Tak napríklad osadníci v januári tohto roku obsadili územie patriace palestínskej dedine Džajús a nasťahovali na ňu prvé karavány. Za týždeň bola táto ilegálna osada napojená na vodovodné potrubie neďalekej staršej osady.

0.3.jpg
(Zdroj)


Problém, ako som už spomínal, je, že tieto osady sa nachádzajú na palestínskej pôde, za hranicou z roku 1948 (nazývanej aj „Zelená línia"). To sú hranice, ktoré vyznačujú dnes už medzinárodne uznaný Štát Palestína a z ktorých sa Izrael, ak chce naozaj mier, bude musieť raz stiahnuť. Navyše, často krát ide o pôdu, ktorá je v súkromnom osobnom vlastníctve konkrétnych Palestínčanov.

Hoci je zaužívané hovoriť v tejto súvislosti o osadníkoch a osadách, z ich popisu je evidentne, že výstižnejším termínom by bol „kolonisti" a „kolónie", pretože od britských čí európskych kolonistov z minulosti sa nijak neodlišujú. Právom silnejšieho obsadzujú pôdu, ktorá patri inému štátu, národu, etniku, iným ľuďom, vytláčajú z nej pôvodných obyvateľov, ktorí na nej žili často krát aj stáročia a stavajú na nej etnicky čisté kolónie, v ktorých bývajú výhradne Židia. Politiku budovania izraelských osád v Palestíne preto môžeme považovať za jeden z posledných koloniálnych projektov - možno za jediný koloniálny projekt súčasnosti.

Izraelskí vojaci nie len, že nezasahujú proti útočiacim osadníkom, často sa stáva opak, že začnú rozháňať a zatýkať Palestínčanov brániacich svoju dedinu. Tu napríklad osadníci napádajú dedinu Al-Tuwani. Keď po pol hodine dorazí armáda, osadníci sa sťahujú za stromy. Dedinčania žiadajú vojakov, aby osadníkov zatkli. Vojaci odmietajú, vzniká hádka, napätie rastie a vrcholí, keď sa niekoľko osadníkov priblíži znovu k Palestínčanom. Vojaci sa následne snažia zatknúť Palestínčanov, no izraelský mierový aktivista im v tom pasívnym odporom bráni a sám končí vo vojenskom džípe:

 

Ľudia, ktorí presadzujú mierové spolužitie Palestínčanov a Židov, sa snažia informovať verejnosť o tom čo sa na palestínskych územiach deje a vytvárať tlak na Izrael, aby okupáciu Palestíny ukončil a aby sa z jej územia, aj spolu s osadníkmi, stiahol. Žiaľ, tieto incidenty bývajú niekedy zneužívané antisemitmi, ktorí prezentujú Židov ako najväčšie zlo sveta. Preto, ak na jednej strane hovoríme o osadníkoch a násilných vojakoch, treba zároveň hovoriť aj to, že medzi  Židmi sa nachádzajú ľudia veľkého charakteru a odvahy, ktorí sa stavajú proti počínaniu „svojej" armády, vlády a osadníkov, často aj s nasadením vlastnej bezpečnosti. Niektorí chodia medzi Palestínčanov na okupované územia a snažia sa ich chrániť pred násilím osadníkov a ich prípadné útoky filmujú. Pre osadníkov sú takýto Židia zradcami a sú rovnako terčom ich nenávisti a násilia ako Palestínčania. Nasledujúci incident sa dostal aj do správ izraelskej televízie:

 

Izraelskí aktivisti prišli pomôcť Palestínčanom, ktorí sa sťažovali na útoky zo strany osadníkov, sami sa však stali terčom osadníckeho útoku. Vidíme polonahého osadníka so zahalenou hlavou ako tlačí samopal na krk izraelského aktivistu ležiaceho pod ním na kamenistej zemi. Aktivista opisuje incident takto: „Udrel ma svojou M16 do hlavy, začal som krvácať, potom ma zhodil na zem, snažil sa ukradnúť mi kameru, tlačil na mňa zbraňou a ja som sa snažil brániť kameru a zároveň odtláčať zbraň." Aktivista, ktorý stál za druhou kamerou hovorí: „Tá smrť v očiach, tá nenávisť voči človeku, voči ľuďom, ktorí im nič nespravili, ktorí tade len prešli, nerušili ich, nepovedali im ani slovo, to je červená vlajka." Keď agresívny osadník skončil s prvým aktivistom a zbadal kameru v rukách druhého, rozbehol sa k nemu a zápasil s nim tiež. Aktivista hovorí, že ho chytili a bili palicami asi šiesti osadníci a zobrali mu kameru z ruky. Našťastie, predtým sa mu podarilo vytiahnuť z nej pásku.  

Nebyť zachránenej pásky, obhajcovia Izraela by tvrdili, že útok osadníkov sa nestal, že je to vykonštruovaný výmysel, ktorého účelom je poškodiť obraz Izraela. Ale vďaka kazete vieme, že útok sa stal. Koľko takýchto útokov sa odohralo bez prítomnosti kamery sa nikdy nedozvieme. Podľa Izraelskej mimovládnej organizácie Yesh Din 90% policajných sťažností, ktoré Palestínčania podávajú na osadníkov, končí bez obvinenia kohokoľvek. Tých zvyšných 10% končí smiešne nízkymi, skôr symbolickými, trestami, ak vôbec. Palestínčania sa preto často ani neunúvajú nahlasovať podobné útoky, ich skutočný počet je preto vo hviezdach. Čo však vieme na isto povedať je, že sa útoky osadníkov skutočne odohrávajú a že ich je príliš veľa. 

Pred rokom napríklad osadníci zaútočili zápalnou fľašou na palestínsky taxík, v ktorom sa viezla celá Palestínska rodina. Jamila, ktorá sa z auta vyslobodila ako prvá, musela vyťahovať svoje štvorročné a šesťročné deti z horiaceho auta. Všetci skončili s popáleninami, niektorí s vážnymi, v nemocnici. (Zdroj 2)

0.2.jpg
(Zdroj)


Podobné útoky primäli už aj najväčšieho spojenca Izraela, Spojené štáty, aby vo svojej správe o terorizme z roku 2012 po prvý krát nazval útoky osadníkov na Palestínčanov a ich majetok terorizmom.

Ani jeden z vyššie spomenutých teroristických útokov incidentov neodznel v žiadnej slovenskej televízii či rozhlase. Slovenské médiá takmer nikdy nevysvetľujú, že osadnícka politika izraelských vlád je spojená s kolonizáciou Palestíny a násilým voči civilnému obyvateľstvu. Veľké média nám podsúvajú obraz Izraela ako civilizovanej demokratickej krajiny, založenej na európskej kultúre, rešpekte k ľudským právam a rovnosti ľudí bez ohladu na ich etnickú čí náboženskú príslušnosť. Na druhej strane takmer každú televíznu reportaž o Palestíne sprevádzajú zábery na rozzúrených alebo ozbrojených Palestínčanov. Nie že by rozzúrení ozbrojení Palestínčania a a civilizovaní Izraelčania (Židia) neexistovali. Existujú. No existujú aj civilizovaní Palestínčania a rozzúrení ozbrojení Izraelčania (Židia). Ak však túto druhú stranu mince veľké médiá neukazujú potom mnoho ľudí má nutne skreslený obraz o izraelsko-palestínskom konflikte a mnohí úprimne veria, že Izrael sa iba bráni. Ako vidíme, nie je to tak. A máte právo to vedieť.

Ak si na konflikt chcete utvoriť názor, mali by ste vidieť celý obraz. Hlavným cieľom tohto blogu je ukázať to čo veľké média zamlčiavajú - ani nie ako popretie toho čo ukazujú, ale skôr ako doplnok k tomu. Jednoducho, ak ľudia vedia o existencii palestískych teroristov, mali by vedieť aj o existencii tých izraelských. Iba tak si môžu utvoriť objektívny názor na dianie v Palestíne.

 

Súvisiace články:
Terorizmus osadníkov
Palestínske polia horia
Útok osadníkov motorovými pílamie
Židovskí osadníci

Kolonizácia namiesto mieru
Vojaci: Palestínske deti sme aj strieľali
Teroristický útok v Abrahámovej mešite

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Poslanci v tajnom hlasovaní rozhodujú o Dankovom osude

Most sa na hlasovaní o Dankovi nezúčastní, Smer útočil na opozíciu.

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?