reklama

UNICEF: Izraelské súdy a väzenia sú k palestínskym deťom kruté

V ostatných dvoch článkoch sme videli ako izraelskí vojaci, policajti a osadníci zneužívajú svoju moc nad palestínskymi deťmi. V posledných rokoch, si ponižujúci a násilný prístup izraelských silových zložiek voči palestínskym deťom začínajú všímať aj renomované medzinárodné organizácie. Najväčší rozruch vyvolala správa UNICEFu z marca 2013. Čo sa v nej nachádza?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

UNICEF patrí k nemnohým organizáciám OSN, ktoré Izrael uznáva a spolupracuje s nimi, na rozdiel od mnohých iných, ktoré obviňuje z jednostrannej zaujatosti. Pri vypracovaní správy preto izraelské úrady s UNICEFom spolupracovali. Napriek tomu UNICEF prišiel k záveru, že "zlé zaobchádzanie s palestínskymi deťmi v izraelskom vojenskom súdnom systéme vyzerá byť veľmi rozšírené, systematické a inštitucionalizované." Správa hovorí, že niektoré prípady možno označiť ako "kruté, nehumánne a degradujúce zaobchádzanie alebo trest podľa Konvencie o právach dieťaťa a Konvencie proti mučeniu." (český zdroj)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To sú tvrdé slova od rešpektovanej medzinárodnej organizácie, no podľa austrálskeho novinára aj tie boli starostlivo vyberané tak, aby príliš nedráždili predstaviteľov Izraela. Spomínaný novinár hovorí o čudnom priebehu tlačovej konferencie, na ktorej UNICEF predstavil svoju správu. Za prvé, zarazilo ho ako málo novinárov bolo pozvaných. Za druhé, organizátori novinárom dovolili natáčať a nahrávať iba prvých päť minút - počas nich väčšinou chválili Izrael za spoluprácu. Keď potom vypli nahrávacie zariadenia, pracovníci UNICEFu mimo záznam povedali zaujímavé veci. Napríklad, že Izrael vyvíjal nátlak na UNICEF, aby tlačovú konferenciu vôbec zrušilo. Tiež mu povedali, že deťom sa v izraelských väzniciach vyhrážali, že ich alebo členov ich rodiny budú sexuálne zneužívať alebo že ich zabijú, ak sa nepriznajú (väčšinou k hádzaniu kameňov), alebo že tam existuje systematický vzorec zneužívania a mučenia detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O tri mesiace neskôr, teda v júny 2013, vypracovala podobnú správu aj Komisia OSN pre práva dieťaťa. V správe, ktorá mapovala uplynulé desaťročné obdobie, sa píše, že:


- Za sledované obdobie bolo Izraelom zatknutých, vypočúvaných alebo zadržaných približne 7000 detí väčšinou vo veku od 12 do 17, vyskytli sa však prípady aj deväťročných detí.


- Väčšina väznených palestínskych detí, je obvinená z hádzania kameňov, za čo im v niektorých prípadoch hrozí až 20-ročné väzenie.


- Izraelský vojaci svedčili, že deti, ktoré zatýkajú, niekedy vyberajú náhodne.


- Mnohé z detí sú pred vojenské súdy privádzané so spútanými rukami a nohami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


- Deti sú systematicky vystavované ponižujúcemu zaobchádzaniu a často aj mučeniu.


- Sú vypočúvané v hebrejskom jazyku, ktorému dobre alebo vôbec nerozumejú. Priznania, ktoré podpisujú sú tiež v hebrejčine.


- Mladiství sú držaní na samotkách - niekedy až niekoľko mesiacov.


- Izrael využíva palestínske deti ako živé štíty alebo ako informátorov, teda udavačov.


- Takmer nikto z tých, ktorí takto využívajú deti nie je nikdy potrestaný a ak predsa, dostávajú smiešne tresty. Vojaci usvedčení z toho, že s namierenou zbraňou nútili deväťročného chlapca otvárať tašky, ktoré mohli obsahovať bomby, boli potrestaní iba trojmesačnou podmienkou a degradáciou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Shir Hever, izraelský ekonóm z Alternative Information Center, hovorí, že v mnohých ohľadoch správa Komisie pre práva dieťaťa neprináša nič nové, pretože je známe, že Izrael zneužíva palestínske deti od kedy okupuje palestínske územia, najmä však od roku 1987 kedy vypukla prvá intifáda. Od vtedy Izrael väznil tisíce detí, niektorých držal na samotkách, niektoré boli dlhodobo držané v tzv. administratívnej väzbe, to znamená, bez obvinenia a bez súdu.

Príklad náhodného výberu mladistvého na zatknutie sa udial v apríly minulého roka, kedy vojaci zajali 16-ročného palestínskeho chlapca za to, že iní chlapci hádzali po nich kamene, keď vojaci vnikli do dediny. Chlapec je chorý, kvôli čomu chodí pomaly, lekári majú podozrenie na rakovinu. Jeho ujo a dedo ukázali vojakom lekárske dokumenty, ktoré to potvrdzujú. Nepomohlo. Vojaci ho zobrali a v džípe ho za každý ďalší kameň kopali a kričali na neho po hebrejsky. Odvliekli ho do väzenia, kde strávil vyše jedného dňa spolu s ďalšími palestínskymi deťmi vo veku 12-17 rokov.

Uznávaná izraelská ľudskoprávna organizácia Btselem už v roku 2011 vydala správu, z ktorej vyplýva že "Nie je neobvyklé, že mladistvých zatýkajú uprostred noci a odvážajú na výsluch samých, bez doprovodu rodičov, bez možnosti radiť sa s právnikom a že sú vystavení násiliu. Pokračuje to ich stretnutiami so sudcami, ktorí ich v drvivej väčšine prípadov nechávajú vo väzbe až do ukončenia prípadu. Vojenský súdny systém vníma uväznenie ako primárny prostriedok penalizácie mladistvých a vynucuje si dohody s priznaním viny namiesto riadneho vyšetrenia prípadov."

Fadi Chatib, zatknutý vo veku 13 rokov hovorí, že ho naložili do džípu a sadli si vedľa neho dvaja tuční vojaci. Pri zákrutách sa na neho zakaždým pritlačili. Na stanici mu chytili ruky a donútili ho podpísať priznanie.

Ahmad As-salibi, zatknutý ako 15 ročný: "V džípe mi vojak zdvihol nohavicu a udrel ma do nohy žiletkou, alebo železom, neviem presne, niečim ostrým." Hovorí, že zakaždým čo takmer na stanici zaspali, prišiel vojak a kopal do nich, aby ich zobudil a nenechal ich spať.

Omar Hamamrah, zatknutý v 15 rokoch: "Išli sme na vyšetrovanie. Tam mi povedali: Priznáš sa alebo budeme biť? Povedal som, že nič neviem a začali ma biť."

Reportáž britského The Guradianu pred dvomi rokmi priniesla rozhovor s dvomi mladými Palestínčanmi. Starších mladistvých (16-, 17- ročných) zvyknú odvážať z okupovaných území do Izraela, a tam podrobovať tvrdšiemu výsluchu. Známe je najme väzenie Kishon (arabsky Al-Jalame), tu sa nachádza aj obávaná cela 36, kde väznia mladistvých na samotke tri podlažia pod zemou. Muhammad a Izzaddin opisujú čo sa im dialo v izraelskom väzení: Boli zavretí na samotke, vypočúvaní niekoľko týždňov, pripútaní k stoličke, nakoniec sa priznali k činom, ktoré popierajú, že by vykonali.




Muhammad, zatknutý ako 16-ročný. Keď ho v noci strčili do cely, nebol v nej ani matrac ani deka, celú noc nezaspal, dali mu ich až ráno. Cela je dva metre dlhá a meter široká, ledva sa do nej zmestí matrac. Vedľa neho smrdí záchod. Z klimatizácie stále sálalo teplo. Obviňovali ho, že urobil toto, že urobil tamto, on odpovedal, že to nie je pravda. Vyhrážali sa mu, že zatknú jeho matku a otca a privedú ich do väzenia tiež. Po 25 dňoch doniesli papier s obvinením, v ktorom stálo, že je členom zakázanej organizácie a že má zbrane. Opisuje ako mu ruky a nohy pripútavali reťazou pevne k stoličke a k zemi, aby sa nemohol vôbec hýbať. Hovorí tiež, že na samotke mu bolo hrozne, potreboval sa s niekym rozprávať, spieval v nej, kričal... Keď ho z nej vyšetrovatelia brali na výsluch bol rád, že s niekym môže hovoriť a aj keď im po hebrejsky nerozumel aspoň im na všetko prikyvoval. Po prepustení sa z toho čo prežil nevedel spamätať a na dva roky prerušil školu.

Izzaddin, zatknutý ako 17-ročný. Tiež opisuje ako ho pripútavali k zemi a k stoličke. V cele 36 svietili svetlá 24 hodín denne. Jedlo dostával cez otvor vo dverách. Raňajky nosili o štvrtej ráno. Ak vtedy nebol hore a nechytil ich, stráž mu ich hodina na zem z výšky 30 centimetrov a záležalo na šťastí či jedlo vypadlo na zem alebo nie. Ak nezjedli celé raňajky, vyšetrovateľ im niekedy odoprel obed. Právnikovi dovolili za ním prísť až po desiatich dňoch.

„Najprv ma obvinil, že som chcel strieľať pri vojenskom zátarase alebo že chcem byť samovražedný atentátnik. Keď videl, že s tým nemám nič spoločné a už sa nudil, obvinil ma, že som hádzal kamene, pálil pneumatiky, písal grafity na steny a vešal vlajky. Trvalo 21 dni kým ma pustili zo žalára a každý deň ma vypočúvali aspoň 6 hodín. Nič z toho čo hovorili nebola pravda, ale pokúšali sa to na mňa navliecť."


Viete si predstaviť, čo takáto skúsenosť urobí s psychikou 16 alebo 17 ročného človeka? Viete si predstaviť, že by takémuto "vyšetrovaniu" bolo podrobené vaše dospievajúce dieťa - prepitujem, za hodenie kameňa na okupačné vojsko, ktorého sa možno ani nedopustil?

Organizácií, ktoré bijú na poplach pred nehumánnym zaobchádzaním s palestínskymi deťmi zo strany izraelských inštitúcií, je viac. Predstavitelia Izraela a jeho obhajcovia často odmietajú brať vážne ich správy, z dôvodu, že sú podľa nich neobjektívne a zaujaté voči Izraelu. UNICEF je však iná káva. Medzi touto organizáciou a Izraelom prebieha korektná spolupráca a tak aj pre skalných obhajcov Izraela je ťažké zmiesť jej zistenia zo stola. Čo všetko, okrem vyššie citovaných častí, sa v nej píše?


- Palestínske deti z okupovaných území sú súdené vo vojenskom súdnom systéme, na rozdiel od židovských alebo izraelských detí, ktoré sú súdené podľa riadneho izraelského práva.

- Po medzinárodnej kritike, Izrael v roku 2009 zriadil vojensky súd pre deti, v ktorom súdi iba palestínske deti. Tie boli dovtedy súdené v riadnych (dospeláckych) vojenských súdoch.


- Izrael je jediná krajina na svete, ktorá má vojenský súd pre deti. Tie už z definície nespĺňajú podmienky ochrany práv detí.


- Bežnou skúsenosťou detí je, že sú "agresívne budené uprostred noci množstvom ozbrojených vojakov a násilne odvezené na vypočúvacie stanice so zviazanými rukami a očami, je im odopieraný spánok a zažívajú extrémny strach."


- Mnohé deti sú podrobované zlému zaobchádzaniu počas jazdy na vypočúvanie. Niektoré sa stávajú terčom fyzických alebo slovných útokov, sú zviazaní bolestivo alebo nútení ležať na podlahe vozidla.


- Vyskytli sa aj prípady odopierania vody, jedla alebo prístupu k toalete.


- Zo všetkých niekoľko sto skúmaných prípadov UNICEF nenašiel ani jeden, v ktorom by dieťa bolo doprevádzané rodičom alebo právnikom.


- Vypočúvania sú kombináciou vyhrážania, zastrašovania a fyzického násilia, s jasným cieľom donútiť dieťa k priznaniu. Počas tohto procesu bývajú dlhý čas zviazané, čo im spôsobuje bolesť na rukách, chrbte a nohách.


- Deťom sa vyhrážajú smrťou, fyzickým násilím, samotkou a sexuálnym násilím - voči nim samým alebo ich rodinným príslušníkom.


- Nie len, že sa deťom samotkami vyhrážajú, oni ich v nich skutočne väznia - niekedy „iba" na dva dni, niekedy až na mesiac a to ešte aj pred začiatkom súdneho procesu.


- Väčšina detí nakoniec podpíše priznanie v Hebrejčine, ktorej takmer nerozumejú.


- Deti majú na súdnom pojednávaní zviazane ruky a nohy a v mnohých prípadoch je hlavným dôkazom proti nim ich vlastné priznanie, vynútené počas vypočúvania.

Správa hovorí, že deti sú väčšinou zatýkané v noci, čo je pravda, no pripomeňme si z minulého článku, že izraelská armáda palestínske deti niekedy vyslovene unáša, ako tu, keď zatýkanie-únos náhodou zachytila bezpečnostná kamera:

Je teda namieste tvrdenie, že Izrael mučí palestínske deti? Už laický pohľad na niektoré z vymenovaných metód vypočúvania, súdenia a väznenia napovedá, že áno. Napríklad odopieranie spánku je známou metódou mučenia. Správa UNICEFu pre istotu uvádza výpočet niektorých praktík, ktoré spadajú pod "mučenie alebo kruté nehumánne alebo ponižujúce zaobchádzanie podľa Výboru proti mučeniu":


- väznenie v bolestivých podmienkach


- vyhrážanie, vrátane vyhrážania smrťou


- kopanie, udieranie a bitie nástrojmi


- Nadmerné použitie sily strážcami zákona alebo armádou


- Obmedzovanie a znemožňovanie prístupu k právnikovi alebo lekárovi alebo nemožnosť komunikovať s rodinnými príslušníkmi


- väznenie na samotke


- odopieranie zmyslových vnemov a takmer totálny zákaz komunikácie


- Zlé podmienky väznenia, vrátane neposkytnutia jedla, vody, tepla v zime, vyhovujúcich zariadení na umývanie...

Či už vymenované spôsoby zneužívania palestínskych detí podľa vás napĺňajú význam slova mučenie alebo nie, verím, že nikto z čitateľov tohto články nechce, aby s jeho alebo akýmkoľvek dieťaťom bolo takto kruto zaobchádzané. O to menej, že ide iba o hodenie kameňa na okupačnú armádu, presnejšie o podozrenie, ktoré sa nemusí zakladať na pravde. To znamená, že podbnému väzneniu a krutému zaobchádzaniu sú niekedy podrobované deti, ktoré sa ničoho nedopustili.

Tieto praktiky sú integrálnou súčasťou vojenského okupačného režimu, ktorým Izrael vládne nad 4-miliónovou civilnou populáciu Palestínčanov. Každý kto ho podporuje by mal vedieť, že zároveň podporuje týranie deti. Jediný spôsob ako odmietnuť násilné zaobchádzanie s palestínskymi deťmi zo strany izraelského vojenského a súdneho systému je odmietnuť izraelskú okupáciu Palestíny.

V Palestíne-Izraeli je dosť miesta pre Židov aj Arabov, Izraelčanov aj Palestínčanov. Ak majú žiť spoločne ako rovný a s rovným, treba odsúdiť akékoľvek snahy jedných vládnuť nad druhými a páchať na nich násilie.

Kamil Kandalaft

Kamil Kandalaft

Bloger 
  • Počet článkov:  173
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Čo som? Slovák, Arab, Maďar, Palestínčan či Izraelčan? Odpoveď je jednoduchá. Som človek. Kto je viac?! Zoznam autorových rubrík:  PolitikaNáboženstvoMyšlienkySúkromnéZaujimavé všeličo

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu