Spackaná obhajoba Šarona

Autor: Kamil Kandalaft | 3.2.2014 o 9:57 | (upravené 10.2.2014 o 22:43) Karma článku: 8,36 | Prečítané:  852x

Nezvyknem sa tešiť zo smrti žiadneho človeka. Keď minulý mesiac zomrel Ariel Šaron, tiež som sa netešil. Ale ani som neplakal. Viem čo bol Šaron zač a myslel som, že jeho zločiny sú všeobecne známe. No stala sa zvláštna vec. Média začali o ňom hovoriť, ako keby hovorili o niekom inom. Tie najkritickejšie sa o ňom vyjadrovali ako o „kontroverznom politikovi", obrovský  priestor dostali neutrálne alebo až obdivné slová o jeho láske k vlasti a jej rezolútnej obrane. Mnohé správy masaker, ktorý ho preslávil, ani nespomenuli, a tie ktoré ho spomenuli to urobili, ako keby hovorili o zanedbateľnej epizódke. Samozrejme máloktoré správy (ak vôbec) spomenuli brutálnu vojenskú jednotku 101, masaker, ktorý vykonala v dedine Qibya, ani jeho úlohu pri budovaní rasistických osád na okupovaných palestínskych územiach či rasistického múru v Palestíne. Pôvodne som tomuto človeku nechcel venovať ani riadok, ale po masívnej mediálnej masáži a prejavoch svetových politikov, ktorí ronili krokodílie slzy, som sa rozhodol pripomenúť čitateľom blogu informácie, o ktoré ich veľké médiá ukrátili. A to som nemal robiť...

... pretože som tým naštval Radovana Bránika, ktorý sa rytiersky postavil na obranu cti (citujem jeho slová) veľkého muža izraelských dejín" a ešte v ten deň napísal veľkú obhajobu Ariela Šarona, v ktorej si podal aj mňa.

Už v úvode čítame pračudesnú sťažnosť: „Médiá opäť raz zaplavili výroky samozvolených súdnych tribunálov". Prosím? Médiá zaplavili? Kde, kto, kedy? Jediné dva články v celom veľkom slovenskom mediálnom priestore, o ktorých viem, že upozornili na Šaronove zločiny bol môj blog s mizivou čítanosťou a článok Petra Weisenbachera na jetotak.sk s dosahom, predpokladám, nepresahujúcim niekoľko tisíc čitateľov. Aj Bránikov text odkazuje iba na tieto dva články, žiadne ďalšie.

Nie sú náhodou mediálnou záplavou desiatky sprav zo všetkých slovenských TV a rádiostaníc s dosahom niekoľko miliónov divákov a poslucháčov, ktoré zatutlali tienisté stránky Šaronovho života? Podľa pána Bránika, nie. To naše dva malé články sú tou hroznou mediálnou záplavou, proti ktorej sa v spravodlivom hneve postavil. A takýto komicky je celý jeho článok.

Podľa neho si Šaron „za života pravdy veľa neužil a staré lži sa jeho smrťou opäť raz rozšírili do sveta". Pomysleli by ste si, že pán Bránik sa teda vybral vyvracať tieto lži. Čo presne z môjho článku, ktorý uviedol ako príklad nespravodlivého útoku na Šarona, vyvrátil?

Najprv zhrniem čo som v ňom napísal:

-       Ariel Šaron založil a viedol vojenskú jednotku 101, ktorá bola známa svojou brutalitou a ktorá v roku 1953 vykonala masaker 65 civilistov v palestínskej dedine Qibya.

-       Šaron hral vedúcu úlohu pri budovaní izraelských rasistických osád na palestínskych územiach okupovaných v útočnej vojne roku 1967 a pri ich osídľovaní stovkami tisíc kolonistov (mimochodom v rozpore so Ženevskými konvenciami).

-       Bol architektom rasistického múru, ktorý zachádza hlboko do územia dnes už medzinárodne uznaného Štátu Palestína, a ktorý okrem toho, že oddeľuje Palestínu od Izraela, oddeľuje aj mnohé palestínske dediny a regióny od seba navzájom. Dnes ešte dodám, že o protiprávnosti budovania múru na území Palestíny rozhodol aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

-       Stiahnutie kolonistov a vojakov z Gazy, nebol akt budovania mieru, ale iba pokračovanie okupácie inými prostriedkami.

Hlavný argument článku sa však týkal Šaronovej zodpovednosti za masaker v utečeneckých táboroch Sabra a Šatila. Píšem, že:

-       Ariel Šaron ako minister obrany podviedol svojho premiéra a namiesto obmedzenej vojenskej operácie za hranicami s Libanonom, sa pustil do realizácie grandiózneho plánu na úplné vyhnanie jednotiek OOP z územia severného suseda, obsadenie polovice Libanonu a dosadenie bábkového prezidenta, ktorý by plnil izraelské príkazy.

-       Masaker sa udial na konci tejto vojny (prvej libanonskej vojny), keď už väčšina bojovníkov OOP bola na základe dohody s Američanmi odídená z Libanonu.

-       Na základe tej istej dohody, sa Američania zaručili za bezpečnosť palestínskych civilistov.

-       Oblasť, v ktorej sa nachádzali tábory Sabra a Šatila, bola pod vojenskou kontrolou izraelskej armády. Zodpovednosť za bezpečnosť palestínskych civilistov padá teda hlavne na ňu a na izraelskú vládu.

-       Niekto spáchal atentát a zabil novozvoleného libanonského prezidenta, predstaviteľa libanonských kresťanov, masívne podporovaného Izraelom. Mylne sa predpokladá, že atentát spáchali Palestínčania.

-       Izraelská armáda zavolala „kresťanské falangy" lačné po pomste, poskytla im vozidlá, na ktorých sa odviezli z letiska do táborov, izraelská armáda tábory obkľúčila, v noci vystreľovala svetlice, aby zabijaci dobre videli aj v tme, a dianie v tábore sledovala z okolitých vysokých činžiakov.

-       Falangy v tábore bezhlavo povraždili ženy aj mužov, starých aj batoľatá, spolu okolo 2000 ľudí. Dodávam, že mnohých ďalších „iba" zranili, a mnohé ženy znásilnili.

-       O tom, že v tábore sa deje masaker izraelská armáda aj Šaron vedeli a nezasiahli proti falangám a neochránili pred nimi jeho civilných obyvateľov.

Uviedol som svedectvá očitých svedkov udalostí: nórskeho novinára Tvejta, britského renomovaného novinára Fiska, ktorý potvrdil, že izraelskí vojaci videli a vedeli, že v tábore je masaker, izraelského novinára, ktorý Šarona informoval o tom, že sa deje masaker, americkú-židovskú zdravotníčku, ktorá sa pýta, že ak izraelskí vojaci dokázali zastaviť popravu zahraničných zdravotníkov, prečo nezastavili aj vraždenie palestínskych civilistov.

Citoval som Chomského, ktorý zodpovednosť Šarona prirovnal k zodpovednosti Cára, ktorého vojsko pred Prvou svetovou vojnou obkľúčilo Kyšinev a dovolilo jeho obyvateľom niekoľko dní násilia na ich židovských susedov, následkom čoho zomrelo mnoho židovských civilistov.

Čo z toho Bránikov text vyvrátil či spochybnil? Nič. V celom svojom dlhom článku nebol schopný poukázať na jednu jedinú lož. Písal veľa a pútavo o všeličom, ale nič z týchto bodov nevyvrátil. Kde sú tie „staré lži", ktoré sa „jeho smrťou opäť raz rozšírili do sveta"? Ak sa nachádzajú v mojom článku, premeškal jedinečnú príležitosť poukázať na ne, hoci sa zdalo, že to bol zámer jeho článku. No nič, možno nabudúce.

Aby som bol k nemu spravodlivý, niekoľkými, doslova zopár bodmi polemizoval s niektorými z mnou uvedených informácií, no boli to chabé pokusy, jeden z nich doslova šliapnutím do veľkého „hnedého". Ale túto blamáž si necháme ako prekvapenie na niektorý z ďalších článkov. Zostaňte na prijme...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?