Spackaná obhajoba Šarona: Kde sú zdroje?

Autor: Kamil Kandalaft | 3.2.2014 o 14:17 | (upravené 13.2.2014 o 22:37) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  791x

V častých diskusných výmenách pán Bránik zvykne apelovať na korektnú a serióznu diskusiu a druhým vytýkať všelijaké manipulačné chyby v argumentácii typu „ad hominem" a podobne. Aj kritikom Šarona vyčíta manipuláciu. Že niekto niekomu niečo vyčíta však ešte neznamená, že tá výčitka je pravdivá, poznáme predsa príslovie „zlodej kričí chyťte zlodeja", alebo aj to biblické „smietka v oku druhého mu vadí, ale brvno vo vlastnom nevidí." Ako je na tom Bránikov text z hľadiska manipulácie?

Jedným zo spôsobov ako zvýšiť serióznosť vlastných argumentov, a teda aj diskusie, je uvádzať zdroje o ktoré svoje tvrdenia pisateľ opiera. Je to aj znak úcty k čitateľovi, ktorým mu pisateľ dáva možnosť overiť svoje tvrdenia. Dnes dôkaze kdekto na internet napísať hocičo, môže si vymyslieť masaker v hornej dolnej a vyvolať falošnú paniku. Ale inteligentný a kritický čitateľ vždy hľadá zdroje.

Pre autora nejakého tvrdenia dnes nie je problém dať link na zdroj, kde sa o masakri dozvedel. Čitateľ si na odkaz klikne, prečíta pôvodnú správu a zhodnotí situáciu. Je múdre tiež posudzovať dôveryhodnosť originálneho zdroja. Ak je zdrojom bulvárna, konšpiračná alebo extrémistická stránka, dôveryhodnosť informácie bude veľmi nízka. Naopak, ak je zdrojom rešpektovaná organizácia, vedecká inštitúcia, uznávaný odborník, dôveryhodnosť informácií bude vysoká.

To neznamená, že všetko z dôveryhodného zdroja je vždy pravda, niekedy sa aj tie seknú alebo podľahnú pokušeniu manipulovať, niečo prikrášliť, niečo vynechať. A aj nedôveryhodný zdroj môže niekedy priniesť pravdivé informácie. Garancia stopercentnej pravdy alebo nepravdy neexistuje, je to len o väčšej či menšej pravdepodobnosti, ale v neistom svete aj to je niečo. Dôveryhodnosť môžu tiež zvýšiť fotografie priamo z miesta, či videozábery.

Ak pisateľ neuvádza žiadne zdroje, overiť si jeho tvrdenia nemôžete. Respektíve, môžete stráviť hodiny vlastným googlovaním a možno prísť na to, že autor si svoju správu úplne vymyslel alebo prekrútil. Väčšina ľudí však nebude hodiny googliť, napriek tomu mnohí z nich pisateľovi uveria. Často krát tak naletia klamárovi.

Nemusí byť  každý článok vždy plný linkov na pôvodné zdroje, ale ak chcete zvýšiť dôveryhodnosť vlastného článku, je rozumné linkovať na zdroje. Vo vedeckom svete uvádzať zdroje, z ktorých čerpáte je dokonca povinné a musia to byť dôveryhodné zdroje. Je tiež rozumné uvádzať zdroje pri takej horúcej, konfliktnej a kontroverznej téme akou je vina či nevina bývalého izraelského premiéra. Zvlášť ak idete vyvracať informácie niekoho kto zdroje uvádza. Aby ste zvýšili silu vašich tvrdení, musíte ich doložiť dôveryhodnejšími zdrojmi ako oponent. Ak nie sú žiadne zdroje, je to iba moje slovo proti slovu oponenta, vyhrá ten kto vie pútavejšie písať, lepšie narábať s jazykom, šikovne manipulovať či klamať. Dôveryhodné zdroje sú istou (i keď nie dokonalou) ochranou proti manipulácii.

Môj článok je plný linkov na zdroje a videa (nie k úplne všetkým informáciam, ale ku všetkým, ktoré sa týkajú Sabry a Šatily), ktorých dôveryhodnosť môže každý čitateľ posúdiť. Aké zdroje linkuje pán Bránik vo svojom článku? Amnesty? Washington Post? Haaretz? Markízu? Nový čas? Agentúru JPP? Vedľa jak tá jedľa. Pán Bránik má vo svojom článku link na môj článok a na článok Petra Weisenbachera. Oba tieto články vykresľujú Ariela Šarona ako brutálneho zločinca, čiže opačne než by potreboval pán Bránik, aby obhájil svoj názor. To nie je to čo hľadáme.

Skúsme preformulovať otázku: Koľko zdrojov, ktoré potvrdzujú ním podávané tvrdenia, pán Bránik linkuje? 5? 3? 1? Nie. Počet linkov na zdroje, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia je 0. Slovom: Jedna veľká nula. Ani jeden zdroj, ktorý by dal čitateľovi šancu overiť si čo píše.

Môj článok je plný linkov na zdroje a videí priamo v ňom. Jeho článok neodkazuje na žiaden zdroj. No on na začiatku svojej obhajoby Šarona nepriamo obvinil mňa, že šírim lži (aj to je manipulačná technika, neobviniť niekoho priamo, ale nenápadne to čitateľovi podsunúť). Nie len, že žiadnu z mnou podaných informácií nevyvrátil, ale kým ja väčšinu z nich linkujem na zdroje, on tak neurobil pri žiadnom svojom tvrdení.

To neznamená nutne, že jeho článok je skrz na skrz sama lož. Znamená to len toľko, že nevieme, dokiaľ si to sami pracne neoveríme. Já som si to pracne overil a zistil som, ako veľmi Bránikov text zavádza a manipuluje. Koľko z jeho čitateľov to urobilo tiež, nevieme. Môžeme však s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že to číslo sa bude limitne blížiť k nule. Napriek tomu sa jeho čitateľom článok veľmi páčil. Vie pútavo písať, lepšie narábať s jazykom, alebo šikovne manipulovať či klamať. Alebo všetko dokopy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?