Spackaná obhajoba Šarona: Démonizácia Palestínčanov

Autor: Kamil Kandalaft | 4.2.2014 o 15:35 | (upravené 13.2.2014 o 22:36) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  749x

Bránikova obhajoba Šarona sa dá kritizovať z mnohých stránok; je plná chýb, manipulácií a nájdeme v nej aj lži. V nasledujúcich riadkoch sa zameriam na spôsob akým jeho text zobrazuje Palestínčanov. Najlepšie bude, ak necháme prehovoriť samého autora. Všimnite si prosím najme hrubým písmom zvýraznené časti:

-       Jásir Arafat bol vodcom bandy zákerných teroristov, ktorí už desiatky rokov ničili životy obyčajných Palestíncov, Jordáncov a Libanoncov. A špecialisti Štátnej bezpečnosti učili v bratislavskej Petržalke tých hajzlov technikám partizánskeho boja a výrobe bômb.

-       Ak by ste sa však spýtali obyčajných obyvateľov Jordánska v rokoch šesťdesiatych, alebo Libanoncov v nasledujúcom desaťročí, nenašli by na adresu palestínskych Arabov dobrého slova. Tí sa do významnejších teroristických štruktúr začali grupovať na západnom brehu Jordánu, ktorý bol v tom čase pod kontrolou Jordánska. Odtiaľ napádali územie Izraela a spôsobovali obrovské škody, pričom obeťou útokov bolo takmer výhradne civilné obyvateľstvo. V roku môjho narodenia ich zo západného brehu za cenu obrovských obetí vyhnala kráľovská armáda, pretože krajinu v priebehu niekoľkých rokov priviedli na hranicu občianskej vojny: Palestínci teda odišli do Libanonu a ten ich ako svojich bratov prijal. V priebehu krátkeho času tento svoj omyl trpko oľutoval aj Libanon. Palestínci nerešpektovali miestne zákony a už v krátkom čase začali priamo z jeho územia ostreľovať Izrael. O niečo neskor došlo aj na pozemné operácie a Izrael bol nechtiac vystavený nutnosti riešiť situáciu silou. Tak došlo k paradoxnej situácii: Izrael musel v krátkom čase vojensky vstúpiť na územie Libanonu a pomôcť vtedajšej vláde v boji s jej nepodarenými súkmeňovcami. Prvými nepriateľmi palestínskych Arabov teda neboli Izraelci, ale ich arabskí bratia z Jordánska a Libanonu. A Izrael vojenskou operáciou v Libanone okrem zaistenie bezpečnosti vlastného obyvateľstva zachraňoval Arabov pred Arabmi.

-       14 septembra 1982 však palestínski teroristi zavraždili prezidenta Bašira Džamaila (Gemayel).

-       Palestínci sa v snahe akýmkoľvek spôsobom zabrániť podpisu tej zmluvy uchýlili k vražde. Toto bol rozhodujúci moment, ktorý však Pallywood nikdy a nikde nespomína: pretože práve desiatky rokov trvajúce násilnosti páchané Palestíncami na obyvateľoch Jordánska a Libanonu a vražda najvyššieho libanonského predstaviteľa boli jednými z prvých dôvodov, pre ktorý s nimi už dnes nikto nechce jednať v rukavičkách.

-       Rozhodol sa pre tretí variant, pričom rozhodlo, že nebola v tom čase iná dostatočne vyzbrojená miestna ozbrojená zložka ochotná podstúpiť riziká boja proti neslávne známym Palestíncom.

-       Kresťanskí falangisti práve prišli o svojho prezidenta a v predchádzajúcich rokoch zahynulo rukou Palestíncov viac, ako 30 tisíc obyvateľom Libanonu: prevažne kresťanov.

-       Inak povedané: masaker v Sabre a Šatíle nariadil Arab, veliteľ libanonskej Falangy a vykonali ho arabskí príslušníci týchto jednotiek. Konali tak v priamom rozpore s pokynmi Ariela Šarona a ostatných veliteľov izraelskej armády. Samotný zásah bol pritom vyvolaný pretrvávajúcou prítomnosťou príslušníkov palestínskych teroristických organizácií v štvrti, kde žilo civilné obyvateľstvo a nedodržaním dohody o odsune do zahraničia a tiež zavraždením libanonského prezidenta tými istými organizáciami. Celá situácia bola vyvolaná Palestíncami, ktorí predtým v Jordánsku a v Libanone v priebehu dvoch dekád zabili takmer 200 tisíc ľudí (len občianska vojna v Libanone, ktorá bola do veľkej miery práve dielom Palestíncov priniesla viac, ako 130 tisíc obetí). Všetci tí mŕtvi idú na vrub vzájomnému vyvražďovaniu Arabov Arabmi a ani v Sabre a Šatíle tomu nebolo inak.

-       Palestínski teroristi sa dodnes s obľubou pred trestom ukrývajú za sukne svojich žien a za telá svojich detí a trápi to len málokoho.

Jedna charakteristická črta týchto citátov je voľné zamieňanie „palestínskych teroristov", opisovaných tým najhorším spôsobom, s „Palestínčanmi" ako takými, čím sa navodzuje dojem že „Palestínčania = teroristi". To je typický propagandistický postup xenofóbnych extrémistov, od antisemitov, ktorí zobrazujú židov ako zákerných svetovládcov, po rasistov, ktorí zobrazujú, povedzme, Afričanov ako primitívov. Cieľ je vytvoriť v prijímateľovi démonický obraz istej skupiny ľudí (národa, vierovyznania, rasy, atd.), vykresliť ich ako barbarov a zbaviť ich ľudskosti.

Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je zahltiť prijímateľa výhradne negatívnymi, patrične zveličenými, obrazmi o cieľovej skupine a zároveň neuviesť ani jednu pozitívnu informáciu o nich. Podobné postupy zdokumentoval americky profesor Jack Shaheen v knihe a dokumente Reel Bad Arabs pri zobrazovaní Arabov a zvlášť Palestínčanov v amerických filmoch a televíznych programoch. Výskum vyše tisícky filmov ho doviedol k záveru, že Arabi sú najdémonizovanejšou skupinou v Hollywoode.

 

 

Podobné postupy využívala nacistická propaganda pri zobrazovaní židov ako zákerných zloduchov, ktorých cieľom je škodiť Nemcom, vlastne všetkým ne-židom, a vládnuť nad nimi. Tak isto to dodnes robia mnohí antisemiti. Nemajú možnosti Hollywoodu ani veľkých mediálnych konglomerátov, takže „iba" zahlcujú rôzne diskusné skupiny a webové stránky „zločinmi židov". Keď im vytknete, že takáto kritika je antisemitská, odpovedia: „Iba píšeme pravdu". Ak si, ale z pravdy vyberajú iba negatívne informácie a zámerne vypichujú, že ich páchateľmi sú „židia", ak výsledkom ich „pravdy" je, že pred židmi sa treba mať na pozore, pretože sú to podlí zákeráci, potom sa, bezpochyby, dopúšťajú antisemitizmu.

Zarážajúce je, že takýto postup môžeme badať v Bránikovom texte. Značnú časť svojho článku (a to nehovorím o jeho starších dvoch článkoch o Palestínčanoch) zahltil negatívnymi tvrdeniami, v ktorých sa stiera rozdiel medzi teroristami a Palestínčanmi. Zároveň, neobjavuje sa tam jedna jediná, hocako malinká, pozitívna informácia o nich. Vykreslenie obrazu o Palestínčanoch ako zákerných obludách, ktoré iba klamú, zabíjajú a sú zdrojom všetkého zla, sa vydaril majstrovsky. Je potom ľahké presvedčiť čitateľov, že s takto dehumanizovanými ľuďmi netreba súcitiť, a že aj tie najbrutálnejšie útoky voči nim treba prehliadať.

Schválne, urobme test a uveďme niekoľko viet z Bránikovho textu, len s drobnými zmenami (zameníme „Palestinčanov" za „židov" a podobne...):

-       Práve desiatky rokov trvajúce násilnosti páchané židmi na obyvateľoch Slovenska boli jedným z prvých dôvodov, pre ktorý s nimi už dnes nikto nechce jednať v rukavičkách...

-       Ak by ste sa však spýtali obyčajných obyvateľov Slovenska v tridsiatych rokoch nenašli by na adresu židov dobrého slova...

-       židia teda odišli do Ukrajiny a tá ich ako svojich bratov prijala. V priebehu krátkeho času tento svoj omyl trpko oľutovala aj Ukrajina.

-       židia nerešpektovali miestne zákony...

-       židia sa v snahe akýmkoľvek spôsobom zabrániť podpisu zmluvy uchýlili k vražde. Toto bol rozhodujúci moment, ktorý však Judewood nikdy a nikde nespomína...

Ako vystrihnuté z neonacistickej antisemitskej propagandy: Židia sú zdrojom všetkého zla a sami si môžu za to, že „s nimi už dnes už nikto nechce jednať v rukavičkách."

Už počujem hlasy nepozorných diskutujúcich, že podobne píšem ja o židoch. To je však veľký omyl. Medzi spôsobom akým píšem ja a pán Bránik je zásadný rozdiel. Ja, v prvom rade, nekritizujem „zidovský národ" ani príslušníkov „židovského vierovyznania". Kritizujem štát, vládu, armádu, ich nespravodlivé zákony, ich rasistický režim, ich brutálnu vojenskú okupáciu, ich zločiny. To je legitímna kritika. Každý štát je náchylný zneužívať svoju moc a dopúšťať sa neprávostí. Aby bolo podobných excesov čo najmenej, je treba byť pred štátmi, ich vládami a armádami v strehu a kritizovať ich vždy, keď svoju moc zneužijú. To platí voči všetkým štátom a sám som verejne protestoval pred ambasádami rôznych štátov, vrátane arabských.

Spôsob akým kritizujem politiku Izraela je podobný spôsobu akým ju kritizujú rešpektované medzinárodné organizácie akými sú Amnesty Internationl či Human Rights Watch, ktoré nešetria kritikou voči žiadnej krajine, vrátane arabských a aj palestínskych hnutí. Zamieňať akúkoľvek kritiku Izraela s antisemitizmom je bohapustá manipulácia podobná označovaniu kritikov slovenskej vlády za „protislovenské živly" počas éry mečiarizmu.

No žiaľ, mnohí extrémni obhajcovia Izraela presne to robia. Podľa nich aj tie medzinárodné organizácie sú skryte alebo otvorene antisemitské a ich jediným skutočným cieľom je škodiť židom. Človek pri ich čítaní môže podľahnúť pocitu, že svet hádam ovláda tajná antisemitská elita, poháňaná nenávisťou voči židom. Ti isti ľudia, ktorí bojujú proti konšpiračným teóriám o všeovládajúcich židoch, takto paradoxne šíria opačný druh konšpiračky, v ktorej je takmer všetko ovládané ich nepriateľmi.

Nie že by iracionálnou nenávisťou poháňaní antisemiti neexistovali. Naopak a treba sa proti nim postaviť. Ak sa pod mojimi článkami objavujú antisemitské komentáre démonizujúce židov, pravidelne sa voči nim ohradzujem. Viackrát som aj verejne dal na javo odmietavý postoj voči antisemitizmu. V mojich článkoch sa, navyše, nachádzajú aj nie zriedkavé pozitívne zobrazenia židov.

Pán Bránik sa nie len že neohradzuje voči démonizácii Palestínčanov, on ich vo svojom texte sám tým najhorším spôsobom démonizuje. Kritiku ich politických predstaviteľov spája s očierňovaním palestínskeho národa ako takého. Veľkú časť textu venuje zobrazovaniu ich zákernosti a neuvádza ani jednu pozitívnu informáciu o nich.

Podobne zmanipulované obrazy sa dajú vytvoriť o akejkoľvek skupine. Postupy ako degradovať hocaký národ, vierovyznanie, či rasu sú naozaj jednoduché. To nie je žiadne umenie, zvládne to bárzaký nácek so skončenou základnou školou. Len či to pánovi Bránikovi stálo za to. Svojim xenofóbnym paškvilom sa v spoločenskom suteréne ocitol spolu s tou najväčšou antisemitskou, rasistickou a xenofóbnou čvargou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?