Spackaná obhajoba: Za Šarona ako za Tisa

Autor: Kamil Kandalaft | 5.2.2014 o 8:31 | (upravené 13.2.2014 o 22:35) Karma článku: 3,51 | Prečítané:  537x

Pri čítaní Bránikovej obhajoby Šarona ma zarazila jedna (lepšie povedané ďalšia) závažná skutočnosť, ktorú si všimli aj viacerí diskutujúci pod jeho článkom: Nápadne pripomína obhajobu Tisa neoľudákmi a antisemitmi. Jeden z diskutujúcich to zhrnul veľmi trefne: „Táto zúfalá obhajoba zlodeja a patologického sadistu pripomína obhajoby J. Tisu - veď on židov nevraždil, on ich len vydal Nemcom. To že ich Nemci poslali do plynu, za to už predsa Tiso a spol. nemôžu." Je to tak? Používa pán Bránik pri obhajobe Šarona podobné „argumenty" ako obhajcovia Tisa?

Prezident vojnového fašistického Slovenského štátu, Jozef Tiso, nenávidel židov, o tom niet pochýb. Svedčia o tom jeho vlastné slová: „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka?... Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? ... že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu."

Štát, na ktorého čele stál, prijal protižidovské zákony, ktoré patrili v tom čase k tým najtvrdším v Európe. Okrem iného zbavili židov ich majetku a od veku 6 rokov ich nútili nosiť žlté hviezdy. Ten istý štát neskôr poslal takmer 60 000 židov do nacistických koncentračných táborov. Keď sa prevalilo, že židov v táboroch vraždia, deportácie zastavil, no keď nacisti v roku 1944 okupovali Slovensky štát a transporty obnovili, Tiso naďalej poslušne plnil funkciu prezidenta.

Nasleduje niekoľko obľúbených výhovoriek, ktoré  obhajcovia Tisa radi používajú na jeho ospravedlnenie:

- V situácii, v ktorej sa Slovensky štát a Tiso nachádzali, neexistovali ideálne riešenia, Tiso iba realizoval politiku menšieho zla.
- Tiso vlastne nemal veľmi na vyber. Keby nebol robil to čo robil, slovensky národ by zanikol.
- Všetko čo Tiso robil, robil z lásky k slovenskému národu a pre jeho ochranu.
- Tiso nevedel, že v koncentračných táboroch židov vraždia.
- Židia škodili Slovákom, „obrana" Slovákov voči židom bola preto oprávnená.

Všetky tieto a podobné výhovorky sú scestné. Áno, bola ťažká doba, tá však Slovenský štát nenútila prijať najtvrdšie protižidovské zákony v Európe. Prijal ich dobrovoľne. Žiaden iný štát nedeportoval svojich židovských občanov tak ochotne až horlivo ako Slovensky štát. Samého Hitlera to prekvapovalo. Iné európske štáty v tej istej ťažkej dobe obstáli omnoho dôstojnejšie ako štát, ktorému prezidentoval Jozef Tiso. Počas druhej svetovej vojny porovnateľne malé národy sa Hitlerovmu Nemecku tak okato nepodlizovali a predsa nezanikli. Predstavitelia podobne malých štátov tiež milovali svoje národy a predsa sa z nich nestali Hitlerovi poskoci. Takto by som mohol pokračovať ďalej... Tieto "argumenty" v prospech Tisa a Slovenského štátu nie sú ničím iným, než chabými pokusmi ospravedlniť neospravedlniteľné.

Všetky tieto pseudoargumenty sa objavujú aj u pána Bránika - samozrejme v modifikovanej podobe. V pozitívnom svetle nevykresľuje Tisa, ale Šarona a v tom najhoršom svetle nevykresľuje židov, ale Palestínčanov. Nasleduje zoznam niekoľkých podobnosti. Aby sme predišli zbytočným vášňam, chcem zdôrazniť, že nejdem porovnávať masaker v Sabre a Satile s holkaustom; v mnohých ohľadoch sú medzi nimi veľké rozdiely. Čo porovnávam, je spôsob obhajoby Tisa a Slovenského štátu neoľudákmi so spôsobom obhajoby Šarona v Bránikovom texte.

Veľkí muži dejín

Ariel Šaron, zodpovedný za mnohé vojnové zločiny, je v Bránikovom texte označený ako „veľký muž izraelských dejín". Neoľudáci by označenie Tisa za veľkého muža slovenských dejín iste považovali za prejav pocty.

Nebolo to také zlé

Popretie skutočnosti, že Sabra a Satila sú utečenecké tábory a Bránikove vyhlásenie, že sú to „úplne obyčajné mestské štvrte", pripomína snahu kontroverzného historika Ďuricu poprieť zlé podmienky v slovenských pracovných táboroch. Že v nich podmienky života boli dobré dokazuje napríklad tvrdením, že židovskí zubári v nich dostavali zubné zlato, ktoré bolo bežnému Slovákovi nedostupne. Podľa Ďuricu sa židia v slovenských táboroch nemali tak zle. Ani Palestínčania v Sabre a Šatile sa zrejme nemali tak zle, lebo to nie sú utečenecké tábory, ale obyčajné mestské štvrte. A čo už môže byť také hrozné na obyčajných mestských štvrtiach?!


Tiso a Šaron ako ochrancovia

„A Izrael vojenskou operáciou v Libanone okrem zaistenie bezpečnosti vlastného obyvateľstva zachraňoval Arabov pred Arabmi."

Toto je vskutku originálna interpretácia dejín: Šaron ako záchranca Arabov. Vlastne také originálne to nie je. Podľa neoľudákov Tiso tiež bol záchrancom židov, veď niekoľkým tisícom (niektorí hovoria o desiatkach tisíc) z nich udelil výnimky z transportov. Neuveriteľné kam je človek schopný klesnúť pri iracionálnej obhajobe neobhájiteľného.


Účel svätí prostriedky?

„Bol v tom čase ministrom obrany a niesol priamu zodpovednosť za úspech operácie, ktorá mala zabezpečiť odsun palestínskych extrémistov do bezpečnej vzdialenosti od izraelských hraníc."

Variácia na tézu o láske k vlasti a prvoradej zodpovednosti k ochrane vlastného štátu, národa a ich záujmov. Tak Šaron ako aj Tiso boli poháňaní pocitom zodpovednosti za vlastný štát a vlastných ľudí. Vo svetle tejto bohumilej, motivácie zločiny nimi páchane (Šaronove na Palestínčanoch a Tisove na židoch) sa hneď zdajú menšie, pochopiteľnejšie a pre niekoho rovno ospravedlniteľné. Keď ide o ochranu štátu pred vonkajším či vnútorným nepriateľom, je predsa potrebné trochu privrieť oči nad porušovaním ľudských práv „tých druhých".


Politika menšieho zla

Ariel Šaron mal v tej chvíli iba tri možnosti: buď sa z územia Libanonu stiahnuť, zasiahnuť proti zostávajúcim teroristom vlastnou silou - alebo spolupracovať na bezpečnostnej operácii s Falangou. Rozhodol sa pre tretí variant, pričom rozhodlo, že nebola v tom čase iná dostatočne vyzbrojená miestna ozbrojená zložka ochotná podstúpiť riziká boja proti neslávne známym Palestíncom.

Aj Tiso si podľa neoľudákov medzi alternatívou obsadenia Slovenska armádami susedných štátov a vytvorením kvázisamostatného Slovenska závislého od Hitlera „iba" vybral tu „menej zlú" možnosť. Tak ako Šaron, ktorý si ale medzi tromi alternatívami vybral tú najhoršiu.


Nevedeli čo s nimi spravia

Rizikovým faktorom, ktorý - ako sa neskôr ukázalo - viedol k obrovskej humanitárnej tragédii bol motív pomsty.

S rizikom masakra motivovaného pomstou Šaron nerátal, hoci to bol on sám, kto tento motív vo falangistoch vyvolal. On nevedel, že Falangy budú z pomsty masakrovať civilistov, hoci ho mnohí pred tým varovali. Tiso tiež nerátal s tým, že nacisti motivovaní chorobnou nenávisťou k židom, ich budú v koncentračných táboroch vraždiť. Tak Tiso ako aj Šaron, chudáčikovia, „iba podcenili riziko" a nevedeli, čo ich spojenci urobia s civilistami, ktorých im vídali na pospas. Zbavuje ich to nejak zodpovednosti za životy ľudí, ktorých mali povinnosť chrániť? Nie, ale neoľudáci a Bránik si zrejme myslia, že áno.


Sú čistí

Šaron nevydal príkaz na vykonanie zásahu...

Tiso nevydal príkaz na vraždenie židov v nacistických koncentrákoch...

 

(Šaron) nemal nad činnosťou Falangy žiadnu rozhodovaciu právomoc...

Tiso tiež nemal nad činnosťou nemeckých orgánov právomoc...

bol iba veliteľom (de iure) okupačnej armády...

Bol iba prezidentom nacistami ovládaného a neskôr priamo okupovaného štátu...


Podobnosti z diskusií

To ale nie je všetko. Keď sa pozrieme na Bránikove diskusné príspevky nájdeme ďalšie perly:


(Šaron) ma nepopieratelne zasluhy na udrzani uzemnej celistvosti izraela

Podobné sa dá napísať aj o Tisovi vo vzťahu k Slovensku. Úspešný bol iba čiastočne, ale v rámci vtedajších okolností urobil maximum. Minimálne snaha sa mu nedá uprieť. No a? Robí to jeho zločiny krajšími? A robí to krajšími Šaronove zločiny? V oboch prípadoch je odpoveď: Nie. Tak načo to pán Bránik píše?

Neexistuje krajina, co by sa zaobisla bez sluzieb ludi ochotnych robit spinavu pracu.

Aha, tak Bránik uznáva, že Šaron robil „spinavú prácu", ale pre dobro krajiny sa to odpúšťa. Naozaj? A platí to aj o Tisovi a jeho fašistickom Sloveksom štáte? Podľa neoľudákov áno. V záujme štátov môžu ich vodcovia páchať špinavosti akými sú masakrovanie civilistov? Alebo niektoré štáty to môžu, iné nie? Nerozumiem.


A bolo by odomna pokrytecke sa tvarit, ze fuj saron, ked viem, ze nebyt (aj) jeho, dnes by sme uz o izraeli hovorili v minulom case.

Ale čo? A nehovoria to isté neoľudáci o Tisovi vo vzťahu k Slovensku? Ale áno, hovoria. Dojemná zhoda argumentov.


neospravedlnujem ten masaker, iba ho davam do kontextu, lebo lebo weisenbacherovci navodzuju dojem, akoby dejiny zacali prave tym datumom

Mnohí neoľudáci tiež neospravedlňujú vraždenie židov v koncentračných táboroch, iba „dávajú veci do kontextu", pretože dejiny Slovenska tiež nezačali roku 1939. Netreba zabúdať na tisícročnú porobu Slovákov, na to, že Slovensko bolo v 39. obklopené nepriateľskými krajinami a muselo bojovať aj so silným vnútorným nepriateľom. Iba parafrázujem neoľudácku obhajobu Tisa, aby ste si náhodou nemysleli...


a faktom je, ze ak by palestinci nenicili libanon a dodrzali by dohodu o odsune, nebol by ziaden dovod na zasah v sabre

Á... hanebné hodenie zodpovednosti na obeť. Podľa neoľudákov židia nenávisť Slovákov tiež vyprovokovali ich vykorisťovaním, koncentráciou všetkého majetku vo vlastných rukách, obsadzovaním lukratívnych štátnych funkcií, snahou škodiť Slovákom atď. Ak by to židia neboli robili, nenávisť Slovákov by nebola taká veľká a ani politika Slovenského štátu voči nim by nebola taká neľudská. Slovenský štát tiež iba reagoval na dovtedajšie „vyčíňanie židov", tvrdia neoľudáci. Keby to aj bola pravda, dá sa tým ospravedlniť to čo sa stalo židom v holokauste alebo čo sa stalo Palestínčanom v Sabre a Šatile? Podľa neoľudákov áno, Bránik to tak otvorene nepovie, on iba "dáva veci do kontextu".


Ale to verejnost neriesi. Palestinci smu klamat, libsnonci vrazdit - zodpovedny bude vzdy a znova izrael.

A nesmie chýbať ani bolestínsky nárek nad nespravodlivým svetom, ktorý podľa neoľudákov zákerným židom všetko prepáči, nedovolí ich kritizovať a ktorý je zlý a nespravodlivý k dobrotivému Slováčiskovi. V Bránikovom podaní je tým verejnosťou príliš kritizovaným dobráčiskom Izrael a tými protežovanými zákerákmi Palestínčania.


Áno, je to tak. Bránikova obhajoba Šarona je skutočne plná zarážajúco podobných argumentov, aké používajú naoľudáci a antisemiti na obhajobu Tisa a vojnového Slovenského štátu. Aj preto je jeho článok neprijateľný a jeho obhajoba Šarona nelegitímna. Keby pán Bránik démonizoval židov tak, ako démonizuje Palestínčanov, a keby obhajoval Tisa takým spôsobom ako obhajuje Šarona, už by bol dávno vykázaný z dobrej spoločnosti ako antisemita. Ale so svojim neskrývaným a verejne deklarovaným odporom k Palestínčanom a obhajobou ich vrahov si môže kľudne užívať príslušnosť k VIP elite. Čo už.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Poslanci v tajnom hlasovaní rozhodujú o Dankovom osude

Most sa na hlasovaní o Dankovi nezúčastní, Smer útočil na opozíciu.

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?