Spackaná obhajoba Šarona: Kto zabil prezidenta?

Autor: Kamil Kandalaft | 7.2.2014 o 9:40 | (upravené 13.2.2014 o 22:35) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  492x

Existujú historky, ktoré ľudia berú ako samozrejmé fakty, hoci ide o vyfabrikované lži, ktorých cieľom je niekoho očierniť, vyvolať voči nemu strach či nenávisť. Na začiatku stojí malá lož, ktorá si začne žiť svojim životom až sa stane „pravdou". Vo vzťahu k židom existuje veľa takýchto mýtov. Jeden príklad za všetky: Protokoly sionských mudrcov. Dodnes existujú ľudia, ktorí veria, že ide o autenticky dokument. Podobné mytý sa však nevyhýbajú ani Palestínčanom. Jedným z nich je obvinenie Palestínčanov zo zabitia libanonského prezidenta a vodcu kresťanskej Falangy, Bašira Gemayela, počas občianskej vojny v roku 1982. Vražda, ktorú údajne spáchali, zapríčinila, že kresťanské Falangy o dva dní neskôr v akte pomsty zmasakrovali okolo 2000 civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatila. Toto falošné obvinenie na adresu Palestínčanov sa nachádza aj v článku blogera Radovana Bránika, v ktorom obhajuje Ariela Šarona, izraelského ministra obrany v čase masakra.

V Bránikovom článku však nájdeme aj inú problematickú pasáž. Je ňou obvinenie OOP z toho, že v rozpore s dohodou, na základe ktorej ich ozbrojené zložky opustili Libanon, nechali veľké množstvo (podľa pro-izraelských demagógov, dve až tri tisícky) bojovníkov ukrytých v utečeneckých táboroch Sabra a Šatila. Už obyčajný sedliacky rozum človeku signalizuje, že s touto verziou histórie niečo nie je v poriadku. Izraelská armáda totiž do bojov s týmto okvantom bojovníkov pustila do táborov púhych 150 falagistov.

Týchto 150 falangistov tam nie len, že necelé tri dni bojovalo proti takmer 20-násobnej presile, ale ešte pri tom stihli v kľude masakrovať ďalších okolo 2000 civilných obyvateľov táborov. Podľa Šaronovej verzie histórie, niekoľko tisíc palestínskych bojovníkov nebolo schopných zastaviť masakrovanie svojich rodičov, bratov a synov a znásilňovanie (a vraždenie) svojich žien, sestier a dcér, stopäťdesiatimi vrahmi. Keďže za celé tri dni zomreli iba dvaja falangisti, môžeme povedať, že niekoľko tisíc bojovníkov sa takmer ani len nepokúsilo brániť svojich rodinných príslušníkov. Títo údajne strašne nebezpeční ozbrojení teroristi sa tomu všetkému tuším iba nečinne prizerali ako pacifistickí hipisáci. Ak chcete veriť tejto rozprávke, nech sa páči.

Nebude zrejme prekvapením, že autorom fámy o dvoch až troch tisíckach skrytých palestínskych bojovníkov je sám Ariel Šaron a izraelské organizácie. Dnes už svet vie, že o nich bezostyšne klamal americkému vyslancovi, ešte aj v čase, kedy medzi izraelskými vojakmi na mieste činu sa už dávno povrávalo o masakri a v čase kedy informácia o zabíjaní bola známa minimálne jeho kolegovi Šamirovi. Americký vyslanec pre Blízky východ, Morris Draper, neveril Šaronovim tvrdeniam o palestínskych bojovníkoch, pretože sám Draper dohliadal na ich odchod z Libanonu. Napriek tomu, nebol schopný donútiť Šarona k okamžitému zastaveniu zabíjania.

Podľa nedávno odtajnených izraelských dokumentov, keď Draper začal stretnutie s izraelskými politikmi v polke druhého dňa masakra žiadosťou, aby sa izraelská armáda stiahla, Šaron vybuchol a blúznil o teroristoch: „Ja nechápem o čo vám ide? Chcete, aby teroristi zostali? Bojíte sa, že si niekto bude myslieť, že ste s nami boli dohodnutí? Poprite to. My sme to popreli." Keď Draper varoval, že svet bude Izraelu vyčítať, že nechá Falangy zabíjať Palestínčanov, Šaron znovu pokračoval o „svojich teroristoch": „Tak my ich zabijeme. Nezostanú tam. Nezachránite ich. Nezachránite tú skupinu medzinárodného terorizmu," a svoje odhodlanie zopakoval znovu: „Ak nechcete, aby ich Libahnončania zabili, my ich zabijeme." Draper si tiež pamätá, že Šaronovi povedal: „Musíte zastaviť masaker, je to hrozivé. Mám v tábore reprezentantov, ktorí rátajú telá. Mali by ste sa hanbiť. Siutácia je úplne desivá. Zabíjajú deti! Máte bojové pole pod svojou kontrolou, preto ste zodpovední za tú oblasť." Paradoxom je, že deň pred masakrom, izraelsky premiér Begin povedal Draperovi, že izraelská armáda porušila dohodu s Palestínčanmi a obsadila západný Bejrút, aby zabránila násilnostiam medzi menšinami, najme masakrovaniu Palestínčanov Falangami.

Vráťme sa, ale, k hlavnej téme. Dva dni pred začiatkom masakra niekto spáchal atentát a zabil libanonského prezidenta Gemayela. Mnoho ľudí si dodnes myslí (alebo zámerne klame), že páchateľmi boli palestínske skupiny. Odkiaľ sa zobrala táto lož? Nebudete veriť... Jej autorom znovu nie je nik iný ako Šaron, ktorý sa na druhý deň poponáhľal z tohto činu verejne obviniť Palestínčanov. Odvtedy to pro-izraelskí propagandisti neustále omieľajú a toto lživé obvinenie sa opakuje aj v Bránikovom text, a to až 4 krát:

14 septembra 1982 však palestínski teroristi zavraždili prezidenta Bašira Džamaila (Gemayel).

Palestínci sa v snahe akýmkoľvek spôsobom zabrániť podpisu tej zmluvy uchýlili k vražde.

...práve desiatky rokov trvajúce násilnosti páchané Palestíncami na obyvateľoch Jordánska a Libanonu a vražda najvyššieho libanonského predstaviteľa boli jednými z prvých dôvodov, pre ktorý s nimi už dnes nikto nechce jednať v rukavičkách.

Samotný zásah bol pritom vyvolaný pretrvávajúcou prítomnosťou príslušníkov palestínskych teroristických organizácií v štvrti, kde žilo civilné obyvateľstvo a nedodržaním dohody o odsune do zahraničia a tiež zavraždením libanonského prezidenta tými istými organizáciami.

V skutočnosti Palestínčania so smrťou Gemayela nemajú nič spoločné. Zabil ho Habib Tanious Shartouni, Libanončan, kresťan, člen Sýrskej sociálnej národnej strany, ktorému vadilo príliš tesné spojenectvo Gemayela s Izraelom. (1, 2, 3) Nikto o tom nepochybuje, nie je to žiadne tajomstvo ani konšpiračná teória. Ani nie mesiac po čine bol chytený a sám sa k činu aj k motívom priznal. Mal výbornú príležitosť k spáchaniu atentátu, pretože s rodinou býval v byte nad centrálou Falangy. V ňom uložil vyše 40 kg výbušnín a tesne pred ich odpálením zavolal svojej sestre, aby opustila budovu. Po niekoľkých rokoch vo väzení ušiel a žil na neznámom mieste. Pred časom urobil rozhovor pre médiá, kde znovu potvrdil spáchanie atentátu aj jeho motiváciu.

Radovan Bránik, autor blogu roka 2012, obvinil mňa, že klamem, je to však on kto klame. Čierne na bielom a až štyri krát v jednom článku. A opakuje aj Šaronov mýtus o tisíckach palestínskych bojovníkov, ktorému neverili a neveria ani Američania, najväčší spojenci Izraela.

Takže, Šaron si vymyslel mýtických 2000 až 3000 palestínskych bojovníkov, následne falošne obvinil Palestínčanov z vraždy libanonského prezidenta a vodcu Falangy a krátko na to pustil 150 rozzúrených falangistov do palestínskych táborov, aby si vybavili účty s 20-násobnou prevahou „teroristov". Falngisti však namiesto toho povraždili okolo 2000 palestínskych civilistov, bez toho, že by boli vážnejšie ohrození Palestínčanmi. Šaron vraj nevedel, že falangisti budú vraždiť civilistov, hoci ešte dva dni pred masakrom izraelský premiér tvrdil, že jeho armáda obsadila západný Bejrút aj preto, aby falangistom zabránila masakrovať Palestínčanov. Viac sa zamotať do vlastných lží už hádam ani nejde.

Ja vo svojich tvrdeniach o Sabre a Šatile nikde neklamem. Takmer všetky tvrdenia mám podložené zdrojmi. Kritizujem konkrétne činy konkrétnej vlády, nenapádam žiaden národ ani vierovyznanie. Pán Bránik, na druhej strane, falošne naznačil, že ja o Šaronovi klamem, nebol však schopný uviesť ani jedno moje klamstvo. Namiesto toho vykreslil Palestínčanov ako obludy, podobne ako antisemiti vykresľujú židov, na obhajobu Šarona použil podobné argumenty, aké neoľudáci používajú na obhajobu Tisa a v jeho jedinom vážnom (no neúspešnom) pokuse usvedčiť ma z lži sa sám dopustil lživého obvinenia Palestínčanov z vraždy. Tohto všetkého sa dopustil pred vyše dvomi týždňami. Nie len, že dodnes za to všetko nebol vyradený z výberu blogu sme, ale ho naďalej držia aj ako VIP blogera. Na Slovensku je to tak.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Beaty Balogovej

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.


Už ste čítali?