Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Láska k životu a láska k smrti podľa Fromma II. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

jedna drobna pripomienka

k Frommovi - potreby ludi nerastu linearne do nekonecna, ale exponencialne sa nasycuju.
 

Okrem

nenásytných-hihi.
 
Hodnoť

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť

 

Pekne napísané.
Takže teraz už nielenže vieme že sme blbí,
ale dokonca vieme aj prečo sme blbí.
 
Hodnoť

 

Asi do polovice je to dobré, ale od polovice je tam aj pár hlúpostí.

"Na podklade vlastného ekonomického systému, sme zvyknutí domnievať sa, že ľudské bytosti majú „prirodzený sklon k čachrovaniu a obchodovaniu" [...] Primitívi však nečinia nič podobného; vačšinou máme skôr dojem, že robia opak: „zbavujú sa vecí", obdivujú štedrosť, očakávajú pohostinnosť, trestajú sporivosť ako sebectvo...."

Ak budeme obchodovaním myslieť natvrdo výmenu tovaru za presne prepočítané peniaze, tak dobre, to primitívi nemajú, lebo nevedia počítať, a robia často s vecami, ktoré sú ťažko exaktne spočítateľné. Ale...! Nech ma nikto nepresviedča, že aj taký primitív si nevie aspoň približne zapamätať, že "tento človek mi pomohol, to je môj kamarát" a "tento nie je môj kamarát, ten mi nikdy nie je ochotný pomôcť". Lebo to si vedia zapamätať aj zvieratá, od istej úrovne vývoja. Systém "niečo za niečo" je človeku prirodzený... môže len nadobúdať rôzne formy, v jednej sa to nazýva obchod, v druhej priateľstvo, v tretej napríklad manželstvo. Ale vždy ide o to, že človek chce nielen dávať, ale aj dačo dostávať. Nie vždy, ale aspoň niekedy. Keby niekto iba dával a nikdy nedostával, cítil by sa sklamaný.

To, že ľudia aj radi dávajú, nie je s týmto mechanizmom v rozpore; naopak, je to jeho súčasť. Keď rád dávam, podnecujem ľudí k transakciám "niečo za niečo". Keď nechcem nikomu nič dať, som príživník; možno nájdem pár súcitných darcov, ale nie priateľov ani obchodných partnerov. Paradox spočíva len v nesprávnom slovnom popise. Je to ako keby sme videli rozpor medzi výrokmi "pekár nechce ľuďom dávať svoj chlieb" v zmysle: nechce ho rozdávať zadarmo, a ani pod cenu nepôjde, a "pekár chce ľuďom dávať svoj chlieb" v zmysle: chce čo najviac predať, nech čo najviac zarobí, aby mu zásoby nesplesniveli. Rovnako aj rozpor medzi "ľudia chcú niečo za niečo" a "ľudia chcú pomáhať druhým" je iba zdanlivý... celá realita je taká, že ľudia chcú pomáhať druhým, aby druhí zase pomohli im.

Mnohé príklady "čistých darov" ukazujú len to, že si autor výroku neuvedomuje sociálne dôsledky danej transakcie. Darca často niečo získa... niekedy dar na oplátku (ak niekomu kúpim darček na narodeniny, dotyčný bude pociťovať povinnosť kúpiť niečo mne), niekedy nepísanú dohodu o pomoci v budúcnosti, niekedy vyššie sociálne postavenie, niekedy dobrý pocit. Čože, aj dobrý pocit sa ráta ako biznis? Samozrejme -- keď to odmietneme zarátať, tak aj platba prostitútke je "čistý dar", lebo zákazník to robí pre to, aby sa určitým spôsobom cítil príjemne. ;-)

Nemýľme sa, "obchod" neznamená "peniaze"; "obchod" znamená "niečo za niečo". Peniaze sú len forma. To je ako keby som tvrdil, že platba bankovkami je z morálneho hľadiska niečo úplne iné ako platba mincami.
 

 

Lenže reč nie je o tom, prečo a kvôli čomu pečie pekár chlieb,
a niekto iný maľuje obrazy.
Reč je o tom, prečo aj vojna, hlad a utrpenie je dobrý biznis.
Totiž jednoduchý ľudia alebo aj primitívi sa nebudú zabíjať
len tak zo špásu. Na to musí, teoreticky mal by, existovať reálny dôvod,
respektíve reálna hrozba.
A článok je okrem iného aj o tom, že ak reálna hrozba neexistuje
tak sa umelo-manipulatívne vytvorí.
Ak to chceš na príkladoch zo súčasnosti, stačí sa poobzerať.
Rok pred útokom USA na Irak, málokto zo Slovákov vedel
kde vôbec Irak leží. Ale týžden pred útokom už všetci vedeli,
že Irak ohrozuje celí svet zbranami hromadného ničenia.
Druhým príkladom je, ak v Maďarsku ešte pred polrokom
žehnali biskupi extrémistom a ich myšlienkam.
Takže hrozbou pre ľudí nie je ich neschopnosť spokojne žiť a prežiť,
ale neschopnosť vnímať skutočnú realitu, inými slovami,
schopnosť jedných manipulovať tak z vedomím ako aj
podvedomím druhých ľudí.
Rozprávky o funkcii penazí si treba nechať pre študentov ekonómie.
Tí bystrejší možno prídu nielen na funkciu peňazí, ale povedzme aj
na funkciu daňových rajov
 

Viliam

From nepise ze primitivi nic neocakavaju od druheho cloveka. Naopak pise ze ocakavaju pohostinnost, obdivuju stedrost, trestaju sporivost. Ale aj tie tresty su take "light": prestanu s dotycnym komunikovat, socialna izolacia, v krajnom pripade (docasne alebo trvale) vylucenie z kmena.

A tiez pise ze ich ekonomika je podobna ekonomike nasej rodiny: „Dávame" predsa svojim ďeťom jesť, že? „Pomáhame" svojim bratom a „staráme" sa o svojich starých rodičov. Iní robia to isté pre nás, alebo to robili, či búdu robiť.

Ocakavame ze sa nam to od tych ludi vrati, ze ked sa ja ako rodic dobre staram o svoje deti tak oni sa o mna postaraju ked budem stary. V rodine sa vsak "dobre" skutky nepocitaju, nevedie sa uctovna kniha co kto kedy pre koho spravil, v dobre fungujucej rodine ten kto moze pomaha a inokedy je jemu pomahane. V rodine je tiez oslabeny vnimanie suikromneho vlastnictva. Obyvacka alebo detska izba na papiery patri rodicom ale patri aj detom - mozu ich vyuzivat slobodne ako svoje (s dodrzanim pokynov rodicov). Ked vozim deti na vylety autom, neratam kolko benzinu som s nimi prejazdil a neprodlozim im o 20 rokov vsetky benzinove blocky na preplatenie. Ide o celkovu atmosferu a kulturu rodiny. Aj ked ocakavam ze sa mi to (raz) vrati, nie je to nieco za nieco. Ale v biznise to je nieco za nieco, daj mi desat centov a ja ti dam rohlik.

To je predsa podstatny rozdiel.

Fromm nehovori, ze mame zrusit sukromne vlastnictvo. A je velmi otazne ci system relativne malopocetnych primitivnych kmenov moze fungovat aj v modernej spolocnosti. Poukazuje vsak nato ze s rastucim dorazom na sukromne vlastnictvo rastie aj agresivita a destruktivita ludi v spolocnosti. Ukazuje to aj na prikladoch primitivnych kmenov kde uz sukromne vlastnictvo funguje - tie su omnoho agresivnejsie nez tie bez sukromneho vlastnictva. Kazdopadne je to pre mna zaujimava informacia s ktoru som sa nikdy predtym nestretol.
 

 

Samozrejme, že ekonomický systém primitivnych kmeňov
a ani žiadny iný z minulosti nie je použitelný v dnešnej dobe.
To čo zostáva je prirodzená alebo aj skryte vynútená podriadenosť
myslenia jednotlivca, mysleniu celku.
Ak povedzme primitív vymyslel sandále, a spravil dáke naviac,
nikdy by nepochopil prečo ich nemôže používať.
Dnes sa aj u nás vytvára obrovská nadprodukcia,
a ľudia považujú za samozrejmosť, že si nemôžu kúpiť
chladničku, pretože málo zarábajú.
Pre nezávisleho pozorovaťeľa sa môže takýto model uvažovania a správania sa
javyť ako nezmyselný.
Mohol by som sa teda pýtať, či chudobný ľudia sú dôsledkom ekonomického
systému, alebo nevyhnutným predpokladom jeho fungovania.
Ale rovnako dobre sa dá pýtať, či je výhodné aby ľudia boli hlúpi alebo nie,
inak povedané, či má alebo nemá aj jednoduchý človek nárok
rozumom pochopiť rôzne strategické rozhodnutia.
Zvlášť, ak jedným z hlavných strategických nástrojov sa stala schopnosť,
zväzovať ľudom ruky nielen pomocou ekonomických nástrojov.
Príkladom môže byť rozhodnutie bánk požičiavť peniaze vo väčšom objeme
pre súkromné osoby, a menej požičiavať firmám.
Určite majú banky po ruke aspoň tri logické zdôvodnenia,
ale to skutočné strategicky dôležité a verejne známe bude zatĺkať.
Takže, túžba po moci nie je nič nové pod slnkom,
nové sú len formi a prostriedky na jej dosiahnutie.
Spoločenské dopady a dopady pre jednotlivca sú skryté,
práve samotnou účasťou jednotlivca na celom procese.
 

 

Rodina môže fungovať iným spôsobom aj vďaka tomu, že má málo členov a dobre sa navzájom poznajú. Stíhaš približne sledovať, kto čo robí. Ak sa niektorý člen rodiny začne ulievať z domácich prác, nebude ochotný ani smeti vyniesť alebo umyť riady, ostatní sa zvyčajne ozvú. Čiže napriek tomu, že sa nevyhodnocuje exaktne "toto je za toto", očakáva sa, že každý člen bude nielen prijímať, ale aj dávať (s výnimkou najmenších detí alebo nevládnych starcov; ale u tých detí sa predpokladá, že pomôžu neskôr, a starci pomáhali doteraz). A nielenže sa to očakáva, ale sa to aj sleduje a prípadne trestá.

A tie "light" tresty by som celkom nepodceňoval. V primitívnej spoločnosti môže vylúčenie z kmeňa ľahko viesť k smrti dotyčného. Jedine že by vedel prežiť sám (napríklad aj v spánku sa ubrániť dravcom), alebo by mal šťastie, že ho prijme nejaký iný kmeň (ale možno ho radšej zabijú, a niektorí aj zjedia).

Čo sa týka súkromného vlastníctva v rodine, pokiaľ by povedzme syn pravidelne bral všetky rodinné úspory a minul ich na alkohol, asi by mu bolo rýchlo vysvetlené, že takto sa ďalej fungovať nedá. Skrátka, celé to funguje len vďaka tomu, že sú členom vštepované isté rozumné pravidlá, a ich dodržiavanie sa kontroluje. Len za takýchto okolností si možno dovoliť luxus neviesť presné účtovníctvo. Sú aj rodiny, ktoré majú pravidlá nastavené hlúpo, alebo si ich nevedia vynucovať, a tam sa naozaj stáva aj to, že niektorý člen prepije všetky rodinné úspory, a rodina skončí v biede.

Áno, bolo by krásne, keby si celá spoločnosť mohla dovoliť fungovať tak ako dobrá rodina. Len si treba uvedomiť, že to sa dá iba za istých okolností, inak sa to celé zosype... a že tie okolnosti sa ani len každej rodine nepodaria dodržať; a čím viac členov, tým je to ťažšie. Ak tie okolnosti nevieme navodiť, tak sa to jednoducho nedá... môžeme len jalovo špekulovať "keby bolo...". (Napríklad "keby ľudia boli úplne iní, socializmus mohol fungovať". No, ale oni nie sú úplne iní. Keby boli, neboli by to už ľudia, ale nejakí roboti alebo mimozemšťania. Pre tých môže byť socializmus ideálny systém, to ja ťažko posúdim.)

Ešte treba podotknúť, že štatistická korelácia neznamená, že niečo z niečoho vyplýva. Napríklad chorí ľudia jedia štatisticky viac liekov ako zdraví, ale to neznamená, že lieky spôsobujú choroby. Podobne to platí aj o agresivite a súkromnom vlastníctve. (Dodajme ešte, že súvislosť medzi nimi môže byť vymyslená. Nie každý primitívny človek bol červený gentleman Winettou. Oni tiež kradli a vraždili.) Možno je to proste tak, že keď je na jednom mieste veľa ľudí, rastie agresivita, a rastie aj potreba súkromného vlastníctva. Súkromné vlastníctvo môže byť obranou proti agresivite -- čím sú ľudia horší, tým menšia šanca je, že sa s nimi dohodneš po dobrom, a preto je výhodné mať jasné pravidlá o používaní vecí. Aj deštruktivita; ak máš niekde nerváka, ktorý všetko, čo chytí, zničí, môže byť riešením zakázať mu používať cudzie veci.
 
Hodnoť

 

Iste, aj dobry skutok je vlastne biznis, lebo dobrodinec ma z neho uspokojenie. Takymto sposobom sme vlastne vsetci rovnaki. Aj uzernik ci diler aj pani v strednych rokoch, ktora pcha peniaz do pokladnicky na detsku onkologiu. Vzdy je to niec za nieco, rozduiel je len v tom, ze co za co. A to je teda sakramentsky rozdiel. Ja vidim tiez, ze Fromm ma mnohe myslienky chybne. na jednej strane vychadza s preciznou analyzou zla a jeho takmer biologickych pricin v ludskej psychike, na druhej strane straca vsetok klud a nadhlad, ked vybera Hitlera ako zloducha mimo vsetky kategorie.
 

iste

aj za dobry skutok mam nieco - dobry pocit. Ale nie je dobry pocit ako dobry pocit. Je rozdiel ak mam dobry pocit z tyrania macky alebo z toho ze zachranim topiaceho sa. Prave preto Fromm rozlisuje modus "mat" a modus "byt", biofiliu a nekrofiliu. Z oboch motivacii ma clovek dobry pocit ale v jednom pripade je to v sulade so zivotom v druhom je to v protiklade so zivotom. Saotna odmena v podobe dobreho pocitu nie je zla, rozhodujuca je motivacia za tym - mat alebo byt.
 

 

Pocit nemusí byť len dobrý.
Napríklad snaha o moc a ovládnutie,
je veľa krát spôsobená práve pocitom ohrozenia.
Nie je nič lepšie, ako ovádnuť práve to alebo práve toho,
koho alebo čoho sa bojíme.
Moc nie je vždy spojená z pôžitkami,
tak ako pocit nemusí byť len príjemný alebo nepríjemný.
 


Najčítanejšie


  1. Martin Greguš: Poslanec Blaha vs ETIKA. Viete aké predmety Ľ. Blaha učil na Akadémii policajného zboru? 952
  2. Peter Gregor: Čierno biela sloboda - Zanzibar. 449
  3. Martin Greguš: Matovičov status o obyčajných ľuďoch a dôchodcoch. Je to správna "interpretácia" situácie? 218
  4. Michal Porubän: Senzácia : O poslanca Ľuboša Blahu prejavil záujem Oxford,Harvard a aj Princeton ! 198
  5. Karolína Olšavská: Dve sestry alebo Kam môže dospieť zlo zasiate rodičmi 182
  6. Simona Kyselicová: Ako som začala predávat' medovníky v zahraničí || Život v Nórsku 163
  7. Martin Ondráš: Prvý minister novej vlády o ktorého sa zaujíma generálna prokuratúra 137
  8. Michal Šimečka: Dedičstvo Fica a Pellegriniho - sme poslední v EÚ 103
  9. Tomáš Vodvářka: Židovský humor XXXIII 82
  10. Filip Pastorek: Nejvyšší správní soud zasiahol proti korupčnému komisárovi z Luhačovíc 81

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 2.
  2. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 1.
  3. Martin Krištoff: Problémy dodávok vakcín korigujú akcie farmafiriem
  4. Olívia Lacenová: Kuriérske spoločnosti sa zviezli na silnejúcich online nákupoch
  5. Stanislav Jurčišin: Kapitalistický úžernícky režim v plnom rozkvete. Quo vadis?
  6. Michal Ičo: Tibor Ičo- Stromy
  7. Stanislav Martinčko: Čo všetko hodinku meral Pellegrinimu krajčírsky majster???
  8. Jozo Peric: Chorváti chcú aj napriek pandémii euro. Chorvátsko ho prijme v roku 2023
  9. Vladimír Bohm: Zrušenie Trampových profilov urýchľuje koniec sociálnych sietí
  10. Dušan Seberíni: Nehádžte perly pod svine. Príhovor ministrovi zdravotníctva


Už ste čítali?